Troublemaker

18. V "aute"

"A hneď keď prídeš, zavoláš mi," mama mi dávala posledné inštrukcie v predsieni.
Prikývla som.
"Keď prídeš na letisko. Ešte raz mi zavoláš, keď budeš u Nialla doma."
Prikývla som, hoci som mala chuť jej na to niečo povedať.
"A bola by som rada, keby som mohla hovoriť aj s jeho mamou, alebo tak..."
Jazyk ma už poriadne svrbel.
"Mami!" zvolala som a objala som ju. Môj náhly prejav ju očividne šokoval. "Ďakujem. Že si mi to dovolila. Si úžasná."
Keď som sa od nej odtiahla, akoby sa jej v očiach leskli slzy. Naposledy som sa na ňu usmiala a potom som vyšla z domu. Aj tak som vedela, že mi bude v pätách.
"Páni." Nepovedala som to ja, no len preto, že mama mi vzala slová z úst. Tak toto som vážne nečakala. Tá limuzína... vyzerá luxusne. Nenormálne luxusne.
"Angela, nieže im tam niečo zničíš!"
"No dovoľ?"
Ešte raz ma objala a potom som už kráčala k bráne sama. Bola som trochu nervózna, no keď z auta vystúpil Niall, uľavilo sa mi.
Dobre, je hriech nazývať takéto vozidlo len autom, ale moja chatrná slovná zásoba mi nedovoľovala vymyslieť čosi kolosálnejšie.
"Ahoj," usmial sa na mňa.
"Čau," oplatila som mu úsmev. Podišiel ku mne a zobral mi kufor. Všimla som si, že z auta za ním vystúpil robustný muž.
"To je Call," vysvetlil mi. "Ochranka."
"Aha," chápavo som prikývla. S Niallom sa kamarátim už dosť dlho, ale žiadnu ochranku som pri ňom nikdy nevidela. Podľa môjho názoru je dosť otravné, keď máte nejakého chlapa vkuse za zadkom. Nahlas som to ale nepovedala, z Calla som mala rešpekt.
Už som chcela nastúpiť do auta, ale Niall ma zastavil. "Počkaj ešte chvíľku, Angie," uprel na mňa tie svoje modré oči.
"Fajn."
"Chcel by som ti niečo povedať, kým nastúpiš do auta..."
"Dobre. Hovor."
"Nebudeme tam len my dvaja. Na letisko s nami idú aj ostatní chalani zo skupiny," opatrne na mňa pozrel, akoby čakal, ako zareagujem.
"Aha. Dobre," pokrčila som plecami. "Ešte niečo?"
Díval sa na mňa trochu obozretne. "Á... vlastne nie. Tak poď." Elegantne mi podržal dvere ako pravý džentlmen a ja som sa nasúkala dnu.
"Ahoj, ty si Angela?" zahučal mi dakto do ucha. Strhla som sa.
"Áno. A ty si...?" Niall mi nedal žiadne nápovedy, a ja som si to nikdy nezisťovala, takže som nemala ani najmenšie tušenie, ako sa jeho kamaráti môžu volať.
"Louis," usmial sa a odhalil biele zuby. "Nevyzeráš veľmi anjelsky."
"Ani ty nevyzeráš veľmi populárne." Dobre, nebola to celkom pravda. Vyzeral dobre. Ale to bolo všetko, čo som si bola ochotná pripustiť.
Niall nastúpil hneď za mnou. "Tak fajn, čo keby sme začali s predstavovaním?" pošúchal si ruky. "Angela, toto je-"
"Ja viem, kto to je," prerušila som ho a uškrnula sa. "Louis."
"Aha. Fajn." Niall vyzeral byť zaskočený. "Dobre, keďže Louisa už poznáš, tak toto je Harry..." ukázal na kučeravého chalana sediaceho pri okne, teda priamo oproti mne. Harry vykúzlil očarujúci úsmev: "Ahoj."
"Čau."
"Dobre, toto je Liam..." hnedovlasý chlapec so sympatickým úsmevom mi podal ruku. Potriasla som si s ním. "Ahoj."
"A toto je Zayn," ukázal na tmavého chlapca s vlasmi čiernymi ako uhoľ. "Ahoj," pousmiala som sa a on mi s úsmevom kývol na pozdrav.
"Ehm, fajn. Tak ste všetci pozoznamovaní," Niall sa zatváril rozpačito. Prikývla som a pohľadmi som skúmala jeho priateľov. Všetci boli veľmi pekní a príťažliví, to áno, ale nemala som pocit, že by sa mi pri pohľade na niektorého z nich rozbúchalo srdce a podlomili kolená. Ja nie som taký typ. Ešte nikdy som vlastne nebola skutočne zamilovaná.
Cesta prebiehala v pohode. Louis si zo mňa urobil svoj terč, takže ten čiernovlasý chalan, Zayn, sa smial celú cestu. Jeho poznámky na mňa boli v niektorých ohľadoch skutočne vtipné, ale ja nemám rada, ak si zo mňa niekto robí žarty. Občas som mu niečo oplatila, vždy sa zatváril urazene, ale myslím, že v skutočnosti urazený nebol.
Cesta na letisko nebola dlhá. Až keď sme zastali, niečo ma napadlo. "Nebudú tu nejakí paparazzi?"
"Budú," odvetil. "Teda... vedela si, že tu budú, nie?"
Prikývla som. V skutočnosti som na to ani nepomyslela, ale pochybujem, že by mi paparazzi mali nejako skaziť náladu. Tak sa tam prejdem, no. Mňa si aj tak nebudú všímať, keď popri mne pôjdu tí piati.
"Poviem Callovi, nech na teba dozerá?" spýtal sa ma Niall.
Pokrútila som hlavou. "Čo si? O mňa tu bude najmenší záujem, ja sa nemám čoho báť." Vystúpili sme z auta a mne sa okamžite zatmelo z toľkých bleskov pred očami. Niekto ma zozadu podoprel, možno Liam alebo Call, tí dvaja sa držali za mnou. Sklonila som hlavu, aby som unikla tomu oslepujúcemu svetlu, a rýchlo som sa ponáhľala dnu.
"Vieš, ku ktorému terminálu máš ísť?" zašepkal mi niekto do ucha, bol to Liam. Pokrútila som hlavou. "Drž sa za Niallom," poradil mi, a potom sa otočil k akejsi fanúšičke a podpísal jej zdrap papiera.
Páni... toto je šialené. Takýto život by som nechcela, pretože by mi zobral to, čo mám zo všetkého najradšej - moju slobodu. No vážne, ako je možné, že to zvládajú, a pritom sú tak v pohode? Mne by z toho asi preskočilo.

Keď sa Niallovi podarilo obriadiť svojich fanúšikov, vybrali sme sa k lietadlu. Ostatní chalani išli inými letmi, a tak sme už ostali iba my dvaja.
"Angela?" otočil sa na mňa, keď sme nastupovali do lietadla.
"Áno?"
"Musím ti ešte niečo povedať."
"Jasné, počúvam." Začala som hľadať naše miesta. Páni! Prvou triedou som ešte nikdy neletela, ale je skvelá.
"Mala by si niečo vedieť, ešte predtým, než dorazíš ku mne domov."
"Hovor," vyzvala som ho a medzitým som sa usalašila na svojom mieste. On však zostal stáť.
"Je mi to trápne, Angela, ale... moja mama si myslí, že mi dvaja... no, že spolu chodíme."