Troublemaker

31. Osemnásť

„Angela, už tu máš hostí!“

„Hneď to bude!“ zakričala som z kúpeľne, kde som dokončovala posledné úpravy. Šaty mi nakoniec boli dobré, čomu som sa potešila. Boli ružové, no bola to taká staroružová – taká, na ktorú keď sa dlhšie dívate, vám zrazu pripadá béžová. Vo vlasoch som mala kvet podobnej farby a zvolila som aj jemné líčenie. Vyzerala som nevinne. Nie ako zlá, rebelská dcéra.

Naposledy som sa obzrela v zrkadle, ukázala svojmu odrazu vztýčené palce a odpochodovala som z kúpeľne.

„Konečne, Angela, strašne ti to trvalo... čo to máš na sebe?“

„Nepáči sa ti to?“ zavrtela som sa pred ňou a nadvihla obočie. „Rátala som s tým, že mama bude spokojná.

„Nie, je to nádherné... ale prečo si si na seba nedala šaty od starej mamy?“ spýtala sa.

Pokrčila som plecami. „Prišli mi príliš vyzývavé.“

Mama sa na mňa usmiala. „Sú krásne, vyzeráš úžasne.“ Jej kompliment ma potešil, ale aj tak som sa nemohla zbaviť pocitu, že mama je taká nadšená preto, že som si obliekla šaty od nej a nie od starkej.

„Tak kde sú tí moji hostia?“ vyzvedala som a mama ma šikovne odviedla do obývačky.

Ukázalo sa, že moji hostia sú teta Lorelai a strýko Charlie. S tetou s strýkom sa veľmi nestretávam, lebo viem, že si o mne myslia, že nemám na ich deti veľmi dobrý vplyv, takže ma trochu prekvapilo, čo robia na mojej oslave. Vyzerali byť nejakí podozrivo milí, dokonca ma vybozkávali, takže som začala mať podozrenie, že niečo nie je v poriadku.

Priviedli so sebou aj svoj deti: dvanásťročného Milesa a pätnásťročnú Shay. Tu sa celá záhada milého strýka a tety vysvetlila, lebo keď sa ku mne dohrnula Shay, vysvitlo, že je obrovskou fanúšičkou One Direction a je nadšená z môjho vzťahu s Niallom, hoci najprv mala isté pochybnosti.

Zaprisahala som sa, že večer si skontrolujem Shayin Twitter, či mi len tak náhodou aj ona neposlala pár „milých“ správ.

Potom, čo som musela pretrpieť zdĺhavých desať minút v spoločnosti mojich trafených príbuzných, sa dnu dovalila ďalšia dávka hostí, konkrétne Lin a dve moje sesternice Ali a Kirsten, ktorých rodičia si nemyslia, že mám na ne zlý vplyv. Úprimne, bola som rada, že už nemám ďalší dôvod udržiavať konverzáciu so Shay.

Najviac ma prekvapilo, že Lin sa s tými dvoma bavila úplne suverénne, akoby sa poznali celé roky. Potešilo ma to a pridala som sa k nim, lenže potom ku mne prišla teta Lorelai, že Shay sa cíti odstrčená a máme do rozhovoru prizvať aj ju. So zaťatými zubami som teda podišla k Shay a vyzvala ju, aby sa k nám pridala, lenže ona sa stále snažila vmiešať do konverzácie Nialla, čo všetkým vrátane mňa liezlo na nervy. Úprimne, som rada, že strýko s tetou všemožne zamedzovali môjmu styku so Shay, lebo ak by to tak nebolo, už by asi dávno ležala v našej záhrade tri metre pod zemou.

Nakoniec sa dnu ešte dovalila ďalšia kopa tiet a strýkov, a tak som si musela vypočuť tie typické reči: „Osemnásť? Ten čas tak beží!“ a „Božemôj, ako si vyrástla!“ či „Miriam, neuveriteľne sa na teba podala!“

Práve keď mama vytiahla rodinné albumy, podarilo sa mi odtiaľ odplaziť a schovala som sa do predsiene, túžobne očakávajúc ďalších hostí.

Zvonček čoskoro zazvonil a ja som už o sekundu otvárala dvere.

„Stará mama!“ rozžiarila som sa. „Naozaj si prišla!“

„Samozrejme, nenechám si predsa ujsť oslavu narodenín moje jedinej vnučky,“ zatvárila sa urazene, no potom sa usmiala a nechala sa odo mňa objať. Zobrala som jej kabát a navigovala ju do obývačky s tým, že ja tu ešte počkám na ostatných.

Nevedela som sa dočkať Nialla. Poslala som mu aj SMS, kde je, ale neodpísal mi. Trochu ma to znervóznilo.

Prišiel asi o desať minút, aj s celou skupinou. Poriadne ma vybozkával a potom sa všetci nahrnuli dnu, čo Shay takmer spôsobilo srdcový kolaps.

„Ehm, moja sesternica je vaša veľká fanúšička,“ trochu zahanbene som ich oboznámila. Nezdalo sa, že by ich to nejako prekvapilo.

Keď sa už oslava blížila k oficiálnemu zahájeniu, prišiel Fabricio.

„Už som myslela, že nedorazíš,“ vyčítavo som naňho pozrela a potom ho objala.

„Čo si, to by som si nenechal ujsť,“ zasmial sa a brnkol mi po nose. Všimla som si, že so sebou doniesol aj darčeky a zvedavo som mu nakukla za chrbát, no prudko ma otočil a postrčil smerom do obývačky.

„Ee, to je prekvapenie,“ pohrozil mi prstom, keď som sa naňho zamračila.

Všetci  členovia skupiny One Direction stáli okolo Shay a tá vyzerala, akoby sa rozpúšťala od blaha. Teda, všetci až na jedného – Niall stál vedľa mňa, nádherne sa na mňa usmial a vzápätí ma pobozkal. Kútikom oka som zachytila Fabricia, vyškereného od ucha k uchu. Komicky a veľavýznamne nadvihol obočie. Prevrátila som oči a povzdychla si.

„Niall, asi by som ťa mala zoznámiť,“ otočila som ho smerom k Fabriciovi, ktorý k nám práve prichádzal. „Niall, toto je Fabricio, môj najlepší kamarát. Fabricio, toto je Niall, môj priateľ.“

„Ale my sa už...“ Niall zrazu zmĺkol, akoby ho uťali. „Ehm, teda, teší ma, Fabricio.“ Obaja si potriasli rukami a ja som zvedavo zaškúlila na Nialla. Choval sa akosi čudne a moju od prírody zvedavú povahu to zaujímalo, ale nanešťastie sa k nám dohrnula Shay, ktorá sa s ním chcela odfotiť.

Nekompromisne ma odstrčila a predierala sa k nemu. S pobavením som sa dívala na svoju sesternicu, ako doširoka rozťahuje oči a vzápätí sa nahlas smeje a „nenápadne“ sa Nialla dotýka.

Niežeby som žiarlila. A ešte k tomu na svoju svetovú sesterku. Dobre, keby to bola napríklad Angelina Jolie, asi by som to nenechala len tak, ale je to len pätnásťročná šibnutá Shay. Ani náhodou ju nepovažujem za hrozbu.

Oslava sa pomaly začala. Mama rozdala všetkým hosťom šampanské, potom sa sama postavila do stredu medzi nich a začala ohromne dojemný a trápny príhovor.

„Dnes je to presne osemnásť rokov, čo svetlo sveta uzrel malý človiečik, ktorý mi tak zmenil život. Malinké dievčatko, ktoré kričalo ako o dušu len čo sa prvý raz nadýchlo. I keď, dnes pri pohľade na ňu by ste už sotva povedali, že je malá,“ teatrálne mávla rukou smerom ku mne a usmiala sa. Zadívala som sa do zeme, plne si vedomá toho, že celé osadenstvo na mňa práve v tejto chvíli zíza.

„V detstve aj v puberte si mi spôsobila nemálo problémov, ale priznávam, že teraz, keď ťa tu vidím v celej tvoje kráse, mladú a sebavedomú ženu, Angela, som hrdá, že sme to my dve spolu nevzdali.“ Bože. Netušila som, prečo príhovor, ktorý doteraz akoby adresovala všetkým, zrazu začala hovoriť len mne. Len som tam stála a modlila sa, nech to čím skôr skončí.

„Ešte prednedávnom to vyzeralo tak, že my dve sa nikdy nezhodneme, že nedokážeme spolu kráčať po akejsi zlatej strednej ceste. Som rada, že sme sa obe umúdrili, a že tu dnes stojíš, po boku svojho priateľa, so svojimi kamarátmi, rodinou, a všetkými, ktorým na tebe záleží a ktorí to s tebou rovnako nevzdali, nech to bolo akokoľvek ťažké.“ Bola som červenšia, než bol odtieň mojich vlasov.

„Mám ťa rada, Angela. Som hrdá, že mám dcéru, akou si ty.“ Všetci sa roztlieskali a potom sa v očakávaní pozreli na mňa.

„No... aj ja ťa mám veľmi rada, mami,“ trochu nepodarene som sa usmiala, no nálada sa už zvoľnila a ľudí som už toľko nezaujímala. Mama všetkých pozvala k občerstveniu a oznámila, že čoskoro sa budú rozbaľovať darčeky.

Čas trochu si oddýchnuť a vypadnúť odtiaľto.

A/N: Prednedávnom som niečo postla na nástenku, ale nikto nereagoval, a keďže mňa fakt zaujíma váš názor, tak budem nehanebná vtierka a skopírujem to sem :D Ehm... začala som písať novú poviedku. Teda :D "Začala." Mám asi prvých 15 riadkov z prológu! Ale! :D Je hlavne o Harrym a je to trochu také odľahčenejšie (alebo by aspoň malo byť), čiže nijaká dráma, ani komplikovaná zápletka ani tak... Čítal by to niekto? (Prosím, berte to tak, že mám v hlave len veľmi nejasnú dejovú linku a že je dosť možné, že s tým veľmi rýchlo skončím, ale zaujíma ma váš názor).