Ukáž mi svoje krídla

Symfónia sĺz

Pokyny, týkajúce sa priebehu druhého kola utíchli a tým aj čas odpočinku a spamätávania sa z predchádzajúcich hier. Damien, zmierený s jednou prehrou vedel, že si nesmie dovoliť ďalšiu. Značil mu to jednak zdravý rozum pri pohľade na svojho pána, jednak pocit, ktorý ho pri minulom vyhlásení naplnil.

V skutočnosti mu prv na tomto súboji z vedľajších dôvodov absolútne nezáležalo, no po tom, čo svojho súpera bližšie, za pomoci duelov spoznal, pohltila ho neznáma túžba. Možno by sa to dalo nazvať duchom súťaživosti alebo len určitým druhom hrdosti, no v momente, ako sa ich rozličné umenia stretli v boji proti sebe, vedel, že našiel niekoho, koho chce prekonať...s kým chce hrať aj v budúcnosti.

Za jeho života v zóne 12, sa nenašiel prakticky nik, kto by s ním bol dokázal držať krok, a zrazu sa tu objaví človek, schopný ho dokonca prekonať. Jeho srdce naplnila zmes strachu nad týmto faktom a radosti nad tým, že jeho tréning nestráca zmysel.

Druhé kolo, ktoré ich teraz čakalo bolo ako stvorené na zrovnávanie schopností. Nemalo sa totiž jednať o sólové hry, počas ktorých sa len jednou piesňou nadväzovalo na druhú. Teraz bolo ich úlohou zahrať duet rovnakej skladby...spoločne. Jednalo sa o dielo stále sa meniacej intenzity, ktorá v sebe nachádzala nejednu riskantnú situáciu či obrat.

Rik sa pochybovačne zadíval na noty, ktoré teraz svietili na väčšej obrazovke tak, aby na ne mali obaja dobrý výhľad. Počas vysvetľovania pravidiel a priebehu, z toho nemal dobrý pocit, no teraz vedel, že bude všetko v poriadku. Skladbu, na ktorú sa díval, už totiž videl...už totiž hral.

To, čo sa zdalo byť najťažšou skúškou, kolo spojené s notami, bolo zrazu ako hrozba utíšené. Vedel presne o aké dielo sa jedná, vedel presne, čo má robiť. Táto skladba od dávneho skladateľa, patriaca do obľúbenej zbierky jeho niekdajšej paní, bola snáď prvou, ktorú bol nútený hrať podľa nôt.

A vzhľadom na to, že už jej znenie nes počet krát počul, nemusel sa starať o svoju neschopnosť čítania notových zápisov. Pamätal si, ako to znelo, pamätal si rytmus, pamätal si každý jeden detail, ktorý mal zahrať. Kebyže to je podľa neho, nechal by svoje vlastné pocity ovládať slák, no on vedel, že tento krát nemôže.

Bolo nutné, aby sa riadil pravidlami, udanými skladateľom. Nesmel dovoliť, aby bol mimo. V tomto kole nemalo ísť totiž o originalita, ale o schopnosť prekonať svojho súpera na rovnakej koľaji. Vedel, že Damien je v dodržiavaní nôt majstrom, rovnako ako to, že všetko zahrá bez najmenšej chyby. Preto si nemohol dovoliť, aby bol mimo...nemohol si dovoliť pokaziť hru svojim voľným štýlom.

Ucítiac, ako dav pomaly utíchol, venoval pohľad notám pred sebou. Najriskantnejším bodom bol začiatok. Moment, keď sa budú musieť zosynchronizovať. Sledoval, ako Damien, nespúšťajúc oči zo svojho súpera, priložil slák k strunám.

Sústrediac sa na jeho rytmus dýchania, sa aj on pripravil do úvodnej pozície na hru. V momente, ako sa jeho viečka s nádychom pozatvorili vedel, že všetko začína. Takmer v rovnakom okamihu, ako prudko rozozvučal svoje husle, zakročil aj on. Nasledujúci súboj o prvenstvo, v samotnom úvode skladby, spôsobil, že všetko naokolo okrem nich utíchlo.

Damien, ktorý sa trochu spoliehal na dynamickosť Rikovho hrania, bol prekvapený tým, ako dokonalo ovláda všetky pokyny skladateľa, ako nevynecháva žiadny zápis, ako dokonale sa mu prispôsobil. Napriek tomu sa nemienil nechať vyviesť z rovnováhy. Pokračujúc vo svojej vlastnej dokonalosti, sa sústredil len na to, aby jeho súper nemal navrch.

Rik celý čas sledujúc rytmus svojho spoluhráča, registrujúc medzitým aj atmosféru okolo seba, na ňu presne nadväzoval tak, aby mu nič neuniklo. Hudba, ktorú spolu vytvárali, začínala prenikať do sŕdc počúvateľov a Rik vedel, že toto je tá chvíľa kedy sa rozhodne o víťazovi.