Ukáž mi svoje krídla

Symfónia pádu

Kvapky potu, stekajúce mu po tvári, pomaly dopadali do rozmočenej pôdy, zanechajúc v nej tak stopy jeho únavy. Hoci si prv myslel, že vykopať studňu sa so stavbou domu nedá zrovnávať, skoro zistil ako sa šeredne mýlil.

Čím hlbšie prenikali, ťažko ovládateľnými lopatami, tým sa zem stávala síce mäkšou, no zároveň nepoddanejšou. Hoci kopali dvaja, bolo riadne namáhavé donútiť terén prispôsobiť sa ich predstavám. Kým sa im napokon podarilo vyhĺbiť prvý meter, slnko už zaujalo svoju najvyššiu polohu na oblohe, dopriavajúc im tak ďalšiu prekážku v podobe horúčavy.

Únava, zmiešaná s bolesťou nezahojených zranení sa však napriek všetkému neodrážala na tempe práce. Ani jeden takmer vôbec neprehovoril, ani jeden sa nemal na to prehodiť sťažnosť nad obťažnosťou úlohy. Možno to bolo vedomosťou o tom, že fňukaním nič nezmenia nie to ešte dosiahnu, no v momente, ako ich úsilie konečne našlo zaslúženého ovocia, Rik s kopaním prestal.

,,Deje sa niečo? Otvorili sa ti zranenia?" zaujímal sa Damien, ktorý si zmeny v studni doposiaľ nevšimol.

,,Pozri sa sem," prehodil takmer radostné smerom vyššie k Damienovi, ktorý mal na starosti vyhlbovanie krajov, zatiaľ, čo Rik kopal hlavný úsek priamo nadol.

Damien skĺzol pohľadom ku svojmu spoločníkovi a s potešujúcim úsmevom zaregistroval, ako sa pri jeho členkoch odráža hladina vody.

,,Konečne." zaradoval sa.

,,Rátam, že bude stačiť už len pol metra a podzemné úložiská nám samé dopomôžu." dodal Rik neutrálne, hoci vnútri pocítil iskričku radosti nad úspechom.

,,Ešte sa neraduj...neskončili sme." zrušil však Damienovo nadšenie, pokračujúc v kopaní.

Damien si okamžite uvedomil, že má Rik pravdu, na čo sa opäť pustil do roboty. To, že sa ich práca však uberala správnym smerom mu tento krát dodávalo stratenú energiu a hoci vedel, že to ešte chvíľu potrvá, jasne videl koniec tejto driny.

***
,,Dones ich ešte pár." prikázal Damienovi po tom, čo do pomerne hlbokej studne nachádzal nájdené kamene. Nešlo len o estetiku, ktorá im mohla byť v podstate ukradnutá, ale hlavne o zvýšenie hladiny vody. Bol to síce klam, no na tom v podobných situáciách nezáležalo.

,,A čo teraz?" podal mu Damien tri veľké skaly, ktoré ihneď skončili na dne diery.

,,Teraz mi ukáž, či si splnil o čo som pred tým žiadal." otočil sa na neho.

,,Spravil som to...hoci neviem k čomu to bude." nechápal Damien, vytiahnuc spoza stromu spleť dreva listov, hliny a bambusu, ktorú mu Rik nakázal vyrobiť.

,,O chvíľu pochopíš." prevzal Damienov výtvor, pomaly ho položiac na dieru, tvoriacu otvor studne.

,,Eh? Prečo ju zakrývaš?" sledoval, ako kryt dokonalé splynul so zemou.

,,Aby ju nenašli." prehlásil.

,,Ale mi predsa chceme aby ju našli...preto sme ju robili..." obhajoval svoje presvedčenie.

,,Náš pokyny znejú...dostaviť sa do štvrtej naspäť ku ubytovni. To znamená že sme mali vykopať studňu, ktorá nemusí byť pod dohľadom. Nikto sa nestará či sme ju spravili. Tento camp študuje nás...našu fyzickú a psychickú odolnosť...čo si myslíš, že sa stane keď odtiaľto odídeme? Čo bude so studňou, kvôli ktorej sa tu mordujeme?" pozrel na Damiena s otázkou.

,,Čo?" nedomýšľal si.

,,Ach...si naivnejší než dieťa." pokrútil hlavou. ,,Tí parchanti sem prídu a zničia ju...tak aby to vyzeralo, že sme úlohu nezvládli. Prídu na každé miesto kde videli, že sa skupiny celých šesť hodín zdržiavajú a zničia ich úsilie. Preto ju skrývame." objasnil, prihádžuc na kryt studne trochu ihličia, dokončiac tak maskovanie.