Ukáž mi svoje krídla

Symfónia bielej

Azron, sediaci za tmavým dreveným pracovným stolom, na ktorom popri kopách papierov ležalo aj niekoľko fotiek, nedočkavo poklepkával prstami po jeho povrchu. Náhle sa dvere do miestnosti otvorili, vzbudiac v mužovi iskričku nádeje, na ukončenie všetkých pochybností.

,,Tak? Čo si zistil?'' spýtal sa priamo, neskrývajúc svoju zvedavosť.

,,Budem ťa musieť sklamať.'' zahlásil s povzdychom zhruba o tri roky straší muž. Jeho belasý odtieň vlasov, podobný tomu, ktorý vlastnil Azron za stolom, nasvedčoval rodinnej pokrvnosti.

,,Ten človek, ktorého si dnes testoval, nemôže prejsť bežnými kritériami.'' vysvetlil.

,,Ako to myslíš?'' nerozumel. ,,Poslal som ho k tebe práve kvôli tomu. Mal si to vyriešiť.''

,,Snažil som sa. Vyzerá to však tak, že sú jeho životné skúsenosti zapečatené niečím, čo som doposiaľ ešte nevidel.'' pokrútil hlavou.

,,Inými slovami, nedokážeš získať žiadne informácie o jeho minulosti.'' zjednodušil muž v kresle a naštvane sa pred seba zadíval. ,,To som vedel aj bez tvojej návštevy. Chcel som len zistiť, ako je to možné.''

,,Existuje viacero teórií, no žiadna preukázateľná.'' objasnil.

,,Jediné, čo chcem, je vysvetlenie. Ako je možné, že existuje človek, z ktorého ide vyčítať len minimálne množstvo informácií, ktoré nám navyše aj poskytol sám? Ako je možné, že niekto žijúci na ulici, vie hrať na husle lepšie ako virtuzionisti v zóne 12?'' pýtal sa veci, na ktoré túžil poznať odpoveď.

,,No vieš...'' začal, no nedostal možnosť dopovedať.

,,Nevadí.'' povzdychol si rezignujúco. ,,Hlavné je, že som pre svojho náročného syna konečne našiel vhodný darček. Detailmi jeho života, sa budeme zaoberať neskôr.''

,,Je tu určitý spôsob, akým to z neho dostať.'' navrhol rázne.

,,Lar, vieš, že si ťa ako staršieho brata vážim, no nemyslím si, že dostatočne poznáš môjho syna.'' s pochybami sa na neho zadíval. ,,Konečne som zohnal pomerne vhodného kandidáta. Nedovolím, aby si jeho hodnotu znížil mučením, ktoré by ho možno aj skrotilo. Sľúbil som Azelovi, že keď dostane človeka, bude si ho môcť vychovať sám.'' vysvetlil.

,,Väčšina ľudí zo zón určených na prebratie už krotenie nepotrebujú.'' objasnil mu Lar.

,,Preto som tak dlho hľadal stratené ovečky medzi neoznačenými. Človek, ktorý zakúsil voľnosť zabezpečí môjmu synovi onú zábavnú rebéliu, po ktorej tak túži.'' zasmial sa ,,A keď ho to napokon omrzí, budeme si ho môcť bez obmedzení,prebrať pre vlastné záujmy.''

***

Rik, sediaci na vlhkej dlážke žalára cítil, ako mu po nohách niečo lezie. Malé chlpaté nožičky, patriace drobnému pavúčiemu stvoreniu, ho nepríjemne šteklili. Pomaly k nemu natiahol ruku a pokojne ho nechal prejsť na svoje hánky. Pritiahnuc si ho bližšie, sa pozorne zadíval do jeho ôsmych žltých očí.

Po pravde bolo na tomto mieste množstvo pavúkov. Nebolo to z dôvodu, žeby to tu prekypovalo špinou, akoby sa od žalárov bolo očakávalo, či nebodaj Azronskou záľubou v týchto pomerne desivých tvoroch. Dôvodom bola jedna z najrozšírenejších fóbií ľudstva, názvu arachnofóbia.

Faktom bolo, že takmer 80% bývalých vlastníkov Zeme, sa chlpatých nožičiek pavúkov báli takmer viac, než samotných Azronov. Tí si nad tým hlavu pridlho nelámali a namiesto toho ich začali zhromažďovať, aby nimi neskôr mohli ľudí terorizovať a trýzniť.