Ukáž mi svoje krídla

Prológ

Strach...bolesť...krik...hnev...a smrť. Všetko spoločne doprevádzané jasaním nabudeného davu v obrovskom areály, vytvorilo pomaly finálny okamžik. Bol to okamžik keď v aréne ostali posledné dve žijúce osoby. Jedna roztrasená, v strachu sa obzerajúca okolo po kalužiach bordového mora ohraničujúcom hromady tiel. Druhá, pokojne sledujúca svoju poslednú obeť.

Muž, ktorému patrili oné roztrasené ruky, zvierajúce zakrvavenú čepeľ noža, sa zadíval na jedinú ostávajúcu prekážku, ktorá ho delila od slobody menom život. Bez rozmýšľania, vrhnúc sa na asi len 17 ročného protivníka, nevšimnúc si v čas cudzieho noža, sa v okamžiku ocitol na zemi so svojimi druhmi. Oči dokorán, ústa plné krvi a v hrudi ostrie patriace víťazovi dnešného turnaja...

***

,,Utri si tú krv skôr než vstúpiš.'' napomenul ho postarší Azron.

Bolo skutočne zvláštne, ako sa každý jeden z nich dokázal dívať na niekdajšie krvavé predstavenie s nadšeným výrazom, no teraz, pri súkromnom stretnutí sa jeho ruky ušpinené šarlátovými stopami, pokladali za neprípustné. Dobre si však uvedomoval, čo by nasledoval v prípade, žeby svoj názor vyjadril nahlas.

Bolo to už takmer 180 rokov odo dňa, čo sa Zem stala terčom útoku rasy zvanej ako Azroni, pochádzajúcej z teraz už neobývateľnej , mŕtvej hviezdy Xania. Doteraz nebol ľuďom známy presný dôvod, z ktorého sa rozhodli privlastniť si práve Zem, no jedno bolo isté. V momente ako sa rozhodli, ľudstvo prehralo.

Ich samotný druh sa od človeka líšil len niekoľkými znakmi, no väčšina z nich, ich už automaticky povyšovala nad ľudí. Všetci vlastnili jeden pár horných aj dolných končatín, či zmyslových orgánov s jednou hlavou, rovnako ako ľudská rada. Jedným z mála vonkajším rozoznateľným znakom bola modrá farba ich vlasov. Belasá, tmavá, morská...no vždy modrá.

To však nebolo to, čo ich robilo silnejšími. Tým bola ich jedinečná schopnosť, pozostávajúca z rozmanitých telepatických schopností, v skratke známa ako ZIX podľa slov v ich originálnom jazyku. Tieto výhody im prakticky umožňovali vstúpiť hocktorému človek do mysle a zrobiť si s ňou, čo sa im len zamanulo.

Vkladanie ilúzií, nútených pocitov alebo dokonca aj neznesiteľnej bolesti, či ovládanie vedomia bolo to hlavné, čo zaistilo Azronom víťazstvo nad bezbrannou ľudskou rasou.

Od tej doby mala Zem nového vlastníka, pričom sa tí bývalí museli podriadiť...stali sa majetkom. Azroni, ktorí sa pomerne rýchlo naučili väčšinu ľudských jazykov, aj napriek tomu, že ich nikdy nemali v pláne využiť, zaviedli napokon jeden univerzálny.

Všimnúc si však, že sú ľudia oveľa spomalenejšie tvory ako oni, sa rozhodli k razantným krokom. Každý človek dostal svoje číslo a podstúpil takzvané "nahranie informácií" priamo do centra svojej myse. To umožňovalo vtedajším ľuďom hovoriť novovzniknutým jazykom bez samotného procesu učenia sa.

Bolo to hlavne z dôvodu, aby nespôsobovali svojim novým pánom problémy. Správne...pánom. Založili sa organizácie, umožňujúce Azronom zaobstarať si domov človeka v podobe sluhu, zvieratka či inej podradnej pozície. Každý jednotlivec získal inú hodnotu vzhľadom na to, na čo mal talent. To bola ostatne jediná vec, ktorú na ľuďoch Azroni dokázali uznať.

Nadanie v podobe hudobného umenia, zábavných schopností či násilie. V novom svete už nikto z niekdajších ovládateľov Zeme nepredstavoval nič viac, než zvieratá bez akéhokoľvek práva na čokoľvek.

Mohli pokojne žiť...no v chove svojho pána. Mohli navštevovať školu...no dopredu určenú svojim pánom pre rozvíjanie pozície, ktorú mali v budúcnu zastávať. A tí, ktorí žiadneho pána nemali, ho buď po dosiahnutí určitého veku mohli získať alebo boli postupne odchytávaní z nekontrolovaných častí Zeme a následne ho aj tak pri najlepšom dostali.

A presne tá druhá možnosť sa teraz stala Rikovi. Prežívanie zo dňa na deň v spustošených neobnovených uliciach, skončil v momente keď ho po chytení donútili zúčastniť sa krvavého turnaja smrti.

Bol si dobre vedomí, že je to buď-alebo. Buď zabíjaš alebo umrieš. Nič medzitým...úplne prosté. Tak to bolo celých 17 rokov, tak to bolo aj dnes a nikdy sa to nemalo zmeniť...

Zrodil sa nový námet na príbeh :D Chcem dopredu upozorniť, že hoci ho mám už trochu predpísaný, pravdepodobne nebude vychádzať pravidelne...skôr raz týždenne nejaký deň, keď budem mať čas navyše. Kebyže sa vám však začne páčiť, možno to trochu zregulujem, tak sa prosím vyjadrite :)