Ukáž mi svoje krídla

Symfónia stresu

Neskoršie v ten deň, niekoľko hodín po tom, čo dal Rik Azelovi vysvetlenie, ktorému v podstate nechápal ani jeden z nich, sa jeho otec predčasne vrátil domov. V tom čase sa jeho syn spoločne s novým sluhom prechádzali po priestranných záhradách sídla. Teda nie žeby sa to bolo na záhradu podobalo.

Žiadne pozemské kvety, žiadna ľudská ozdoba...prakticky celé plochy v okolí sídla boli zložené z posadenej belasej trávy, ktorá sa však okrem svojej farby od tej miestnej vôbec nelíšila. Ničím. Kebyže ju je schopný uzrieť pohľad človeka spred dvoch storočí, boli by si pomysleli, že tú ich zelenú, niekto prefarbil.

Ako si už však Rik všimol pri prvom strete s týmto miestom, nie všade to bolo rovnaké. Na priestoroch, cez ktoré ho skoršie tohto dňa kuriér previedol, si býval všimol záhradnej výzdoby a motívov bývalého Anglicka. Možno to bolo tým, že ich sídlo sa nachádzalo na niekdajšom území Anglicka, ostatne ako celá a po pravde najmenšia zóna, zóna 37. Každá z arén bola bežne svojou rozlohou väčšia, než tri také priemerné ľudské štáty, no ich veľkosť sa určovala skôr množstvom obyvateľstva a pridelenou funkciou.

Tých prvých ľudských 17, nachádzajúcich sa roztrúsene po celom svete tak, aby nad nimi mali Azroni kontrolu bez toho, aby dostali ľudia šancu na vzájomné spojenie či stret, boli rozlohou väčšie než tie Azronské.

Keď sa teda k celkovej ľudskej populácii uzavretej v zónach pripočítali ešte asi 1 ďalšie % žijúce mimo nich, dalo sa vyvodiť, že sú Azroni populáciou v nevýhode. Nanešťastie v tejto situácii počet nehral úlohu a preto mali cudzinci stále navrch. Ešte to pre nich napokon aj skončilo vyhódne v prípadoch, že si chcela jedna rodina zaobstarať viacej ľudí na jednu osobu.

Na zem sa dostalo 5 miliárd emzákov, ktorí čelili 7 miliardám ľudí. Po vojnách sa počty znížili u Azronov o 1.5 a u pozemšťanov o 3 miliardy. Možno sa zdá, že tých votrelcov umrelo dosť, no z toho počtu len čistá miliarda podľahla niektorému zo zemských vírusov.

Ľudia z toho nakoniec aj tak vyšli celkom bezbranne. Dokonca aj v tejto chvíli život každého pozemšťana závisel na rozmare Azrona, ktorý ho vlastnil alebo na neho práve dohliadal. Denne umieralo čoraz viac a viac ľudí, neschopných splniť náročne požiadavky svojich pánov.

Rik sa však teraz nechcel sústrediť na ich utláčaný život. V tejto chvíli sa svoju pozornosť rozhodol zamerať na Anglicky vyzdobenú záhradu v časti, do ktorej práve prechádzali. Bol to celkom rozdiel, prihladiac na fádnosť, ktorú videl pred chvíľou .

V tomto "poľudštenom" úseku záhrad, sa už nachádzali aj nie jedny pestré kvety. Červeno-biela symfónia farieb, zmiešaná so silnou vôňou, žiarivo kontrastovala s...modrou trávou. Azroni mali očividne skutočne problém zohnať semiačka zelenej buriny, ktorá kedysi tak hojne na Zemskom povrchu rástla. Stále na našli miesta, kde sa dali zohnať, no ako už bolo spomenuté, Azroni proste na spustošenú časť planéty nevkročili.

Avšak, aj napriek tejto "maličkosti", celé priestranstvo pôsobilo úchvatne. Pozdĺž dlhého zástupu rastlín sa tiahol úzky kamenný chodník, vedúci do malého čierneho altánku zhotoveného z tmavého dreva. A práve do neho mali namierené.

Azel sa posadil ako prvý a nasávajúc čerstvý vzduch, kývol Rikovy na znak, aby si sadol tiež.

Ten by na jeho zvolenie ani nebol čakal, no našťastie, na rozdiel od jeho nového pána zaregistroval, približujúcu sa osobu v diaľke. Už z tej vzdialenosti si bol schopný všimnúť do očí bijúci belasý odtieň vlasov, ktorý nasvedčoval totožnosti kráčajúceho Azrona.

Netrvalo dlho, kým si aj Azel uvedomil neodvratného príchodu svojho otca, ktorý spôsobil Rikovu zmenu postoju a správania. Podobne ako sa dalo čakať, aj jeho vlastný pohľad sa rázom zmenil na nepoznanie rovnako, ako pri ich prvom stretnutí.