Ukáž mi svoje krídla

Symfónia nostalgie

,,Ako mi to išlo?'' ozval sa roztrasený Azelov hlas po tom, čo si zložil bielu masku. Rik bol po pravde šokovaný jeho dokonale ovládnutým hlasom, dokonalou presvedčivosťou a vážnosťou, ktorou prejav predniesol celému svetu.

,,Úžasne...môžeš byť na seba hrdý.'' pohladil ho napokon po belasých vláskoch, načo si Azel trošku vydýchol.

Nevedel, čo bude teraz nasledovať, ako všetci zareagujú, no jeho časť plánu bola za ním...konečne. Otočil zrak na svojho otca, ktorý neveriacky upieral pohľad pred seba. Prv sa ešte snažil namietať, no teraz to vyzeralo, akoby sa zbláznil. Azel na chvíľu skutočne dostal strach, že skolaboval.

Pomaly k nemu podišiel a vytiahol mu prekážky z úst. Skôr než však stihol prehovoriť, ozval sa Rik.

,,Ako prijmete novú situáciu, bývalý vládca?'' naklonil sa k nemu.

Azron mlčal, akoby premyslievajúc následky činov svojho syna a napokon len zmätene hlesol. ,,Ako ju prijmem?''

,,Máte dve možnosti...buď vás nechám zavrieť alebo sa budete pre dobro svojho syna a ostatných tváriť, že z rozhodnutím súhlasíte.'' pozdvihol obočie a Azron s ním spojil vzdorovitý pohľad.

,,Akoby si ma bol schopný niekam zavrieť...zabudni, že budem mlčať.'' zamračil sa Azelov otec.

,,To viete, že môžem. Náš plán nemá medzery. Garantujem vám, že do niekoľkých dní sa dohliadania nad poriadkom a dodržiavaním nového prikázania ujme jednotka osôb, ktorá jedincov ako vy bude zatvárať. Jedincov, ktorí sa nevedia prispôsobiť a prijať novú éru...'' prehlásil.

,,Novú éru?'' vysmial sa mu. ,,Myslíš starú éru...éru ľudí...hlúposť.'' odmietal.

,,Pokiaľ ste si nevšimli, neprehlásili sme ľudskú éru, ale mierový zväzok Azronsko-ľudskej komunity...nikto nepríde o nič...len ľudia získajú.'' objasnil.

,,Nebude to fungovať.'' neveril.

,,Ale bude...väčšina uposlúchne a zvyšok ju bude nasledovať. Ľudia budú usmerňovaní dozorom, aby sa prispôsobili novému životu a nevybíjali si na vás potlačenú frustráciu. Chvíľu to zaberie, no nová generácia, si na nenávisť a diskrimináciu ani nespomenie.'' objasnil Rik.

,,Taká komunita nikdy nebude existovať...dve rasy spolu v mieri nažívať nemôžu.'' pokrútil Azron hlavou. ,,Žiadna taká éra neexistuje.''

,,Ale existuje!'' ozval sa Azel, čím upútal pozornosť svojho otca, ktorý na chvíľu akoby zaváhal.

Azel proste nemohol byť ticho, keď si bol istý tým, čo už videl. Jasne si pamätal na prvotný šok po tom, čo mu Rik predviedol Zaffovo okolie, ktoré obýval. Na zmes Azronských aj ľudských detí ako spolu spokojne nažívali a nikoho ani nenapadlo útočiť na toho druhého. Všetko klapalo...

,,Už som to videl...a som si istý, že onedlho tak bude vyzerať celý svet...'' prehlásil Azel istým a naliehavým hlasom, rátajúc, že sa na neho otec hnevá. Ten na neho však nepozeral naštvane, ale skôr skúmavo, akoby rozmýšľal, či je osoba pred ním skutočne jeho synom.

,,Tak sa vás pýtam znova...rezignujete a prijmete mier...alebo za vzopriete slovám božím.'' zasmial sa Rik.

Azron chvíľu rozmýšľal, akoby nevediac, čo odpovedať, aké slová by boli vhodné. Prehral...to mu bolo jasné. Avšak priznať porážku, to bolo už niečo iné. A tak namiesto toho, aby odpovedal hneď len zodvihol pohľad na toho človeka, ktorého život už nebol v jeho rukách.

Najhoršie na tom bolo, že to on sám bol tým, kto ho doviezol domov...kto ho daroval Azelovi...kto nespozoroval nebezpečie skôr. A teraz mu neostávalo nič iné, než rezignujúco prijať porážku. Toto kolo musel pripísať za víťazstvo ľuďom...