Ukáž mi svoje krídla

Symfónia huslí

Prvé, čo si po vstupe do miestnosti uvedomil bola vôňa. Teda keď sa ten smrad v podobe zmesi pachov rôznych kvetov dal nazývať vôňou. V hlave sa mu okamžite sformovala predstava osoby, ktorá to tu vlastnila.

,,Meno?'' spýtal sa muž, sediaci na čiernej koženej pohovke neprítomne popíjajúc niečo zo šálky.

,,Rik.'' zahlásil, vediac, že sa ho to ten Azron pýtať nemusel. Čítanie informácií z myslí ľudí bolo pravdepodobne na dennom poriadku, brané ako úplne normálne.

,,Myslel som tým číslo.'' pozdvihol zrak.

,,Nemám ho.'' priznal stále rovnakým tónom, z ktorého sa nedalo nič vyčítať.

,,Patríš teda k Rebelom?'' pozrel na neho vážne.

,,Nie.'' odvetil prosto.

Rebeli bola skupina neoznačených ľudí, ktorí sa odmietali podvoliť. Podľa verejnosti tvorili silnú odbojovú frakciu, no zväčša sa len ukrývali v dávno zabudnutých mestách, kde si spoločne dávali plané nádeje na znovuzískanie Zeme. Väčšina Azronov si myslela, že každý z "ulice" k nim automaticky patrí.

,,Tak?'' čakal vysvetlenie. ,,Chodil si na výcvikovú školu, máš pána...?

,,Nie.'' zopakoval.

Pomaly ho začínalo iritovať ako sa ho pýta veci, na ktoré by jednoducho pokojne aj bez jeho pomoci získal odpoveď.

,,Tak čo si robil bezmenne na ulici?'' pokračoval.

,,Žil som tam.'' zahlásil akoby sa nechumelilo.

,,Vieš, že to náš zákon nepovoľuje, však? Každý človek je povinný obývať areál im určený.'' oboznámil ho s tým, čo už vedel.

,,Neušiel som, narodil som sa už mimo.'' objasnil stále monotónne.

,,Čiže tvoji rodičia patria k Rebelom.'' usúdil. ,,Udáš ich alebo ponesieš následky.''

,,Východná časť neobývanej oblasti 9.'' povedal mu adresu.

Azron zodvihol hlavu a pochybovačne sa na neho zadíval. ,,To je cintorín.''

,,Presne.'' potvrdil Rik. ,,Mimochodom, nie každý z ulice k Rebelom patrí.''

Muž sa pobavene pousmial. ,,Nenávidíš nás, chlapče?''

,,Samozrejme.'' priznal priamo, nemeniac však svoj neutrálny výraz tváre, nie to ešte tón akým po celý čas hovoril.

,,Videl som ťa v aréne. Nevyzeralo to, žeby si mal s braním životov tvojich druhov veľký problém.'' oprel sa lakťom o stôl s kyticou pred ním.

,,Je lepšie ich zabiť rýchlo, ako ich tu nútiť žiť.'' vysvetlil.

Azron sa hlasno zasmial nad jeho postojom. ,,Si si istý, že sa chceš so svojim budúcim možným pánom baviť týmto spôsobom?'' spýtal sa pozdvihnúc jedno svoje modré obočie.

,,Nepovedal som nič, čo by som nemyslel vážne.'' obhájil sa pokojne.

,,Za tvoju neúctu ťa môžem ihneď z miesta zabiť.'' pohrozil mu s výsmešným pohľadom.

,,Nech sa páči.'' Rik sa ani nepohol.

,,Si si sebou skutočne príliš istý, všakže?'' zasmial sa opäť. ,,Je to tým, že sa domnievaš, koľko som za teba mohol minúť? Alebo si len naivne myslíš, že sú tvoje schopnosti nenahraditeľné?''

,,Nie, nič z toho.'' vyjadril sa stručne.

,,Ach...vážne?'' pousmial sa, postaviac sa tento krát tesne pred neho. ,,Tak prečo si potom navrávaš, že ťa nepotrestám?''