Ukáž mi svoje krídla

Symfónia pravdy

Namrzene sa dostanúc ku vchodovým dverám rozsiahlej knižnice, tvoriacej zhruba tretinu sídla, bez zaklopania vošiel dnu. Nemal v pláne toto stretnutie priveľmi naťahovať a tak, hneď ako uvidel svojho strýka sedieť za jedným z dlhých stolov v obklopení kníh, okamžite k nemu upriamil svoje kroky.

,,Volal si ma?'' spýtal sa na rovinu, zastanúc na druhej strane stola.

,,Ah...Azel...som rád, že si prišiel tak rýchlo. Sadni si, musíme sa porozprávať.'' poukázal na miesto oproti sebe.

Azel, ktorému niekoľko mozgových buniek navrávalo, čoho sa bude rozhovor týkať, si zhlboka povzdychol. Splniac strýkovu požiadavku, na neho upriamil spýtavý pohľad.

,,O čom si chcel hovoriť?'' zaujímal sa.

,,Ako by som začal...'' založil si ruky do seba, spojac so synovcom zrak. ,,Isto vieš, že som nedávno viedol stretnutie s tvojim otcom. A aby som nechodil okolo horúcej kaše, nezostali sme len u kávy. Do našej diskusie si onedlho pripadol aj ty a tvoja budúcnosť...'' začal.

,,Ako to myslíš?'' spýtal sa hoci niečo málo vedel.

,,Ako jediný potomok nášho rodu si určený na post správcu zóny 37. Je to veľmi vážená, dôležitá a excelentne platená pozícia, no má jeden háčik.'' povzdychol si.

,,Háčik?'' teraz už trochu nerozumel.

,,Ohrozenie.'' zostručnil. ,,Keďže sa toto sídlo nenachádza v zóne, môže sa stať jednoducho terčom aktuálnej skupinky teroristov z rebelskej armády. Nebolo by to po prvý krát, čo napadli ostrovy. Už teraz je situácia vo svete hodná paniky a nám sa ju len tak-tak darí udržať na znesiteľnej úrovni. Každého uisťujúc, že vedľajšie ostrovy nie sú potrebné, že ich nechávame vyčíňať schválne...avšak keď sa rozhodnú zaútočiť priamo na zónu, nie len že bude tvoja rodina v nebezpečí, ale ako správca za to ešte aj ponesieš zodpovednosť.'' krútil hlavou.

,,Kam tým mieriš?'' pozdvihol obočie, cítiac, že za tým bude niečo viac, než obavy.

Lar totiž nepatril k osobám, ktoré by otvorene pripúšťali hrozbu zo strany neoznačených, či ich proti cudzineckej armády. Bol razantného názoru, že ľudská rasa nesiaha Azronskej ani po päty, preto sa nie je čoho báť. Keď nahlas pripustil, že ich strácaj spod kontroly, muselo byť za tým niečo viac.

,,Chcem tým povedať, že nútiť ťa do výkonu tejto práce, nie je múdre. To isté som povedal aj tvojmu otcovi, ktorého reakciu si však vieš určite predstaviť. Dohodol so sa s ním však, že to necháme na tvojej slobodnej vôli. Tak sa dostávam späť k úvodu a to mojej účasti na tvojej budúcnosti.'' usmial sa.

,,Som plne ochotný poskytnúť ti vysokú pozíciu, plat aj stále zabezpečenie v proti ľudskej frakcii Azronskej polície tak, aby si bol po mojej rezignácii schopný nastúpiť na miesto veliteľa.'' prehlásil, akoby mu práve ponúkal najlepšiu možnosť zo svojej najväčšej dobrosrdečnosti.

Azelovi chvíľu trvalo, kým plne pochopil, o čom hovorí, na čo sa hlasno a úprimne zasmial. ,,Strýko...neuraz sa, ale práve si si všetko totálne sprotirečil.''

,,Nerozumiem.'' zmyl si úsmev z tváre, nepotešený Azelovým výsmechom.

,,Vravel si, že tu nie je bezpečno kvôli ľudským vzburám Rebelov...avšak pozícia, ktorú mi ponúkaš, zastáva priame každodenné čelenie práve týmto zložkám. Nepríde ti to ďaleko nebezpečnejšie?'' objasnil logicky.

,,To áno...ale stále...'' ešte namietal.

,,Navyše aj tak nemám záujem.'' zamietol rázne. ,,Celý život sa chystám na prácu správcu, nezmením to kvôli tomu, že potrebuješ, aby ťa nahradil niekto z rodiny.'' vyjadril sa úprimne.