Ukáž mi svoje krídla

Symfónia boja

Všetky skladby v poradí, v akom podľa deju nasledovali nájdete dole pod textom. Odporúčam si ich vypočuť pre predstavu, čo asi obaja hrali :D snáď sa diel bude páčiť :)

Všetky oči publika by mali smerovať na nich, no Rik si nedokázal odpomôcť od pocitu, že sa skôr každý díva smerom k porote, na kreslá, v ktorých sedeli majitelia účastníkov, teda na Azela s Morelom. Ani jeden z nich k tomu druhému neprehovoril slova, no aj napriek tomu by sa napätie dalo krájať.

,,Skôr, ako započneme dnešný súboj medzi huslistami prítomných vyzývateľov, chcem uviesť pár zmien v programe.'' ozval sa jeden z porotcov, sediaci najviac v ľavo.

,,Zmien?'' povedali takmer jednohlasne, hoci obaja šeptom.

,,Vzhľadom na to, že je pre jedného z vyzývateľov súboj prvým, teda vstupným, rovnako ako fakty, že zúčastnení ľudia nemajúc v záznamoch ani čiarky, disciplíny sa museli prediskutovať.'' vysvetlil.

,,Ako presne?'' spýtal sa Azel staršieho Azrona dôstojným hlasom, akoby so zmenou počítal, hoci to ani v najmenšom nebola pravda.

,,Tri kolá sa nemenia...víťazom je výherca dvoch z nich. Náplň bude však odlišná.'' prehlásila porotkyňa s nakrátko ostrihanými tmavomodrými vlasmi, sediaca naľavo od staršieho muža, kývnuc smerom k pódiu, na ktorom sa náhle objavili nové stojany.

Ich obsahom bolo niekoľko druhov huslí...od tých najmodernejších, aké sa za poslednú dobu stihli vyrobiť až po tie, čo začínali mať historickú hodnotu.

,,Navyše víťaz získa jednu z cien podľa výberu, ako motiváciu do budúcna. Je to novozavedená stratégia na podporu týchto podnikov, ktoré začínajú upadať.'' povzdychla si.

Rik, ktorý bol v tom, že ho podobné hlúposti nebudú zaujímať, ostal stuhnuto stáť pri pohľade na ponúkané ceny. Väčšina z nich ho absolútne nepritiahla, no medzi tým množstvom obyčajných kusov dreva boli jedny, odlišné od ostatných.

Čierne, naleštené husle s jemným strieborným poťahom pri strunách, ktoré akoby práve vyšli z výrobne, hoci už prežili veľa. Rik to vedel a bol si úplne istý, že tie husle nemajú na tomto mieste čo robiť. Prv sa mu marilo, že blúzni, no po tom, čo sa ceny priblížili pod osvetlenie tak, aby ich mali súťažiaci celý čas na očiach, mu došlo, že sa mýli.

Tam, kde sa struny končili, v zaoblenej časti tmavého dreva boli drobným, no napriek tomu viditeľným písmom vírite jemné písmená. Pozerajúc na to, akoby ho niekto ovalil po hlave, nedokázal z nástroja spustiť zrak. Ako je možné že sú tu? Ako ich sem dostali? Kde k nim prišli? Aký príbeh je za ich cestou sem?

Dívajúc sa na strieborné venovanie, ktoré pred toľkými rokmi sám vyryl, mu prišlo že sníva. Len si ešte nebol istý, či sa jedná o spasenie alebo nočnú moru. Venujúc posledný pohľad na poklad, nevyčísliteľnej hodnoty, minimálne citovej, prečítal úhľadný nápis:

"Z. aby sa sny stali skutočnosťou, R."

Krátky, no aj tak dostačujúci odkaz, ktorý nemal byť nikdy zabudnutý no predsa napokon bol. Rovnako ako všetko, o čo sa kedy pokúsil.

,,Keď sme si už ujasnili priority, môžeme započať prvé kolo.'' vyviedol ho z myšlienok hlas porotcu, na čo si znova spomenul, kde sa nachádza.

To však netrvalo dlho a medzitým, čo muž rozprával pravidlá prvej disciplíny, Rik pohľadom znova zablúdil k husliam. Ako veľmi ich túžil zobrať do rúk. Ako veľmi ich túžil rozozvučať, hoci to právo nenáležalo jemu. Ako veľmi si želal, aby ich ešte raz počul hrať prstami niekoho iného, toho, komu patrili, toho, komu ich venoval.