Ukáž mi svoje krídla

Symfónia vášne

Nevedel, kedy presne prestali olizovať hračku, nahradiac ju vlastnými ústami, no nejaký ten čas to už bol. Morel však neodložil vibrátor bokom, len ním prešiel po Damienovom tele medzi jeho nohy, dráždivo mu ním, zatiaľ vo vypnutom režime, prechádzajúc po tvrdom úde.

Nedokázal potlačiť vzdychy, ktoré mu pánove pohyby spôsobovali, navyše vidiac v Morelových očiach, že ich priam vyžaduje, vedel, žeby to ani nebolo múdre. Ten sa doslova v stonoch, zanikajúcich priamo v jeho ústach počas drsného bozkávania vyžíval. Každá jedna vlna zimomriaviek, ktorú na jeho tele cítil, každý jeden slastný pohľad, vzrušený výdych, čí výrazne červenanie...ho napĺňalo vlastným uspokojením. Nikdy si nebol pomyslel, žeby ho mohlo cudzie pohodlie tak tešiť, tak vzrušovať. Už si však stihol uvedomiť, že pri Damienovi, záležitosti, týkajúce sa zvyšku, neplatia.

Užíval si teplo jeho rozhorúčaveného tela, vlhkosť jeho vzdychajúcich úst, ktoré skúmal jazykom...priam sa toho nedokázal nabažiť. Dráždivo obtieral hračku, niečo väčších rozmerov, než bola Damienova pýcha o jeho dĺžku, túžiac po ešte výraznejšej reakcii, po jeho ešte väčšom oddaní. Nechcel, aby sa ho znova bál...chce rešpekt a ten so sebou mal niesť aj dôveru. Taký bol rozdiel medzi podriadením zo zdesenia a uznaním z vlastnej vôle.

Damien zaregistroval, ako sa pery jeho pána odtiahli, načo mu jeden nekontrolovateľný vzdych ušiel do priestoru izby. Sám sa prekvapil nad jeho hlasitosťou, no cítiac na vlastnej pokožke dráždivé vnemy, ktoré ho spôsobili, vedel, že nie je prehnaná. Priam na opak...najradšej by sa rozkričal frustráciou a potešení v jednom na plné kolo...tak veľmi ho ta zmes neistoty a nadržanej horúčavy miatla.

Náhle ucítil okrem vlhkej gumy pomôcky aj nový dotyk ľudského tepla, patriaci Morelovej navlhčenej ruke, smerujúcej k jeho vstupu. Zatiaľ čo mu vibrátorom stále prechádzal po pokožke plno prebudenej pýchy, opatrne skúsil, či je Damien na to, čo príde, pripravený.

Príjemné prekvapenie mu vyvolalo na tvári úchylný úsmev, keď si uvedomil, že sa Damienova vlhkosť od minule ešte zvýšila, čím sa všetko ešte zjednodušovalo. Opatrne, no cieľavedome vsunul do jeho lákavého vstupu rovno dva prsty, skúšajúc, či to pôjde. Keď mu bol odpoveďou Damienov nadržaný vzdych, vedel, že môže pokračovať.

Damien pred ním ucítil, že sa opäť blíži k vrcholu, ako mu pánove prsty v rýchlom tepme vkĺzali dnu a von ako na horskej dráhe rovnakých opakujúcich sa intervalov. Vnímal, ako mu ich končeky narážajú o uzlíček nervov, cítil, že sa každým prírazom dostávajú hlbšie a hlbšie. Zatínajúc päste nad hlavou, sa snažil potlačiť aspoň niečo zo svojich reakcií, hoci vedel, že je to márne. Bolo to proste príliš veľa slasti na to, aby to dokázal zniesť.

Avšak v momente, ako si už myslel, že sa hrnček jeho schopnosti vydržať prevráti, Morel prestal. Miestnosť predral hlasný ston frustrácie. Chcel sa urobiť, ako veľmi túžil uvoľniť to teplo zo svojho vnútra...ale nešlo to. Jeho pán prestal hýbať prstami, položil vibrátor bokom a namiesto toho sa na neho len nečinne zhora usmial. Damien vyčerpane dýchajúc, mu pohľad opätoval.

,,Si strašne roztomilý...'' šepol Morel zvodne, pohladiac ho po odhalenej hrude, akoby nechtiac mu prejdúc po tvrdých bradavkách

Jemný slastný ston dopĺňal Damienov zahanbený pohľad s ešte väčšou červeňou jeho tváre, na čo uhol pohľadom.

,,Hej-hej...to bola lichôtka.'' povzdychol si Morel, stlačiac mu bradavku medzi prstami, opäť upútajúc jeho pozornosť.

Dráždil ju, žmolil ju, ťahal mu ju, akoby nikdy nič podobné nevidel, túžiac uzrieť každú jednu reakciu, na každý jeden jeho pohyb. Damien, ktorý bol v tejto oblasti skutočne citlivý, sa pod pánovým vzrušovaním rôzne prehýbal, akoby ho chcel zo svojho tela zhodiť. Morel však vedel, že o to mu nejde, načo len s úsmevom pokračoval, prejdúc onedlho aj k druhej bradavke, s ktorou svoj mučivo dráždivý postup zopakoval.