Ukáž mi svoje krídla

Symfónia zúrivosti

Do konca to už nemalo zabrať dlho. Jeho súperov stále ubúdalo, onedlho mal bez problémov zdolať ďalšieho. Avšak keď zacítil uprený pohľad muža, ako ho zaujato skúma došlo mu, že narazil na silnejšieho protivníka, než akému tu doposiaľ čelil.

V okamihu obaja vedeli, že sa na seba zamerali...že je boj nevyhnutný. Pravidelný rozostup medzi nimi napĺňala napätá atmosféra. Rik vnímal, že sa na jeho tvári niečo zmenilo...akoby všetky jeho predchádzajúce súboje boli oproti tomuto len zanedbateľnou maličkosťou. Krúžiac okolo seba v obranno-útočných pozíciách, obaja čakali na pohyb toho druhého.

Napokon bol Orland prvým, kto tak učinil, hoci za nehlo jeho telo, ale ústa.

,,Vedel som, že ťa odniekiaľ poznám.'' prehlásil so zrakom upreným na Rika. ,,Pamätáš si ma?'' zasmial sa zlovestne.

Rik netušiac o čom ten chlap hovorí, pokýval hlavou. Nikdy pred tým ho nevidel, tým si bol istý. Možno išlo o nejakú hru, návnadu, s cieľom vyviesť ho z miery. Muž mal však smolu. Možno niečo podobné fungovalo na ostatných, no v tomto prípade sa úspechu určite nedočká. Nie v Rikovej večne pokojnej mysli.

,,Samozrejme. Taký panáčik ako ty nemusí myslieť na tých, ktorých za sebou zanechal.'' pokračoval v jeho prezeraní. ,,Pred pár rokmi sme sa ty a ja stretli. Nepriamo, ale stretli. Myslel som si, že na tvoj ksicht nikdy nezabudnem. Kto by si pomyslel, že mi bude toľko trvať, kým ťa po tom čase na živo spoznám.'' zasmial sa.

,,Netuším o čom hovoríš.'' prehovoril napokon Rik.

,,Tak ti pomôžem spomenúť si. Vieš odkiaľ sú tieto účinné zbrane?'' pozdvihol svoju dlaň, poukážuc na dlhé kovové pazúry.

Rika to napadlo už skôr, hoci podobnú úpravu ešte nevidel. ,,Z experimentálneho centra.'' skúsil.

,,Správne a práve tam sme sa stretli.'' jeho has nabral na nevraživosti. ,,Ako každý večer som ležal vo svojej cele, keď ma niečo vyrušilo z toho desivého pokoja. Presnejšie niekto. Bolo pomerne šero, no som si istý, že si to bol ty. Čierne vlasy, čierna uniforma, značiaca ku komu patríš. Vieš vtedy som vašu organizáciu v duchu obdivoval. Spoločne s každým, koho tam kedy zavreli, som veril, že nás raz oslobodíte.'' smial sa.

Rik trochu zapochyboval o jeho slovách. Veď on predsa nikdy v experimentálnom centre medzi ľuďmi nebol...dostal sa dnu len jediný krát a to nestretol žiadnych držaných ľudí.

,,Ty si však len urobil pár záznamov a zmizol aj spoločne s nádejou na záchranu. Aj keď sme za tebou kričali, aj keď som ti vravel, že tu dlho neprežijeme. Ty si len tak odkráčal a nechal nás tam.'' odfrkol si nenávistne. ,,Toľko k využitiu tej tvojej sprostej organizácie.''

,,Mali sme v pláne oslobodiť držaných ľudí, len nie tak skoro. Bola chyba, že si ma uvidel. Som si však istý, že si sa odtiaľ dostal keď tu teraz stojíš.'' prehlásil rovnakým chladom ako doposiaľ, hoci ho spomienky na tú noc ťažili väčšmi, než čokoľvek iné, hoci z iného dôvodu než bolo opustenie ľudských obetí.

Noc v experimentálnom zariadení, noc počas ktorej bol Zaff zajatý, noc počas ktorej ho stratil zo svojho dosahu. Vôbec si ani len nespomínal, žeby na seba upútal toľko pozornosti. Možno to bolo slúchadlom, ktorým sa spájal s nadriadeným alebo niečím iným, čo mu v tej chvíli ukradlo pozornosť...nebolo proste možné, aby si inak nevšimol kopu kričiacich ľudí.

,,Dostal. Avšak po dokončení experimentov. Navyše som bol odkúpený do Azronskej rodiny...žiadna výhra poviem ti. Úprimne som si celý čas myslel, že je po tebe. Nechápem, ako je možné, že tu teraz stojíš.'' zamračil sa.