Ukáž mi svoje krídla

Symfónia úľavy

Nikdy nebol milovníkom tmavých miest a tichých kútov, no teraz cítil, ako ho tá krásna nevedomosť upokojuje. Vedel, že musí odísť, vrátiť sa naspäť ku svetlu a hlukom vonkajšieho sveta, no opustiť krátky únik bolo stále nad jeho sily.

Nepamätal si, čo sa stalo, nepamätal si, čo nastane po tom, čo sa rozhodne prebrať, no cítil, že to nie je nič dobré. Preto sa snažil zotrvať v tmavom tichu čo najdlhšie, bez myšlienok, bez hlasov, bez všetkého, čo by ho mohlo donútiť k návratu.

Až napokon to viac nebolo možné. Čierny priestor naokolo sa začal pomaly meniť, až kým sa spoločne s ním aj z ticha nestali menšie zvuky. Prv takmer nečujné, onedlho hlučné rovnako, ako tomu bolo v realite. Nerozoznával komu patrili, no počul, že ide o dvoch mužov...nevnímal ich význam, všetko mu prišlo ako agresívne bľabotanie.

Až keď nakoniec takmer úplne prenikol z náručia bezvedomia a nevedomosti naspäť do diania, začal si spomínať na nedávne udalosti. Jeho viečka snáď nikdy neboli ťažšie, ako teraz, keď ich pomaly otváral. Hlučné hlasy neustávali a on postupne začínal vnímať ich význam.

,,Čo ťa to napadlo...? Nechcem spochybňovať tvoju lojalitu...tak ho okamžite vydaj!'' Azelov rozmazaný zrak sa matne zameral smerom k dverám neveľkej miestnosti, pri ktorých stála trojica mužov, spoločne s jedným uprostred, ktorý vyzeral dôležitejšie a staršie, než zvyšní dvaja.

,,Vravel som, že k vám viac nepatrím. Moje rozhodnutie si vysvetli ako chceš. Nikto mu však neskriví ani vlas. Nie je taký ako ostatní.'' prehlásil Rik rozhodne.

,,O tom nerozhoduješ. Dobre vieš čo sú Azroni zač...nerozumiem prečo sa ho zastávaš.'' zúril hlavný vedúci Rebelskej organizácie, zmätený celou situáciou.

Po tom, čo mu pred troma hodinami došlo hlásenie o Rikovom výstupe vo vypočúvacej miestnosti, poslal za ním pár mužov, aby im poskytol vysvetlenie. Prv si myslel, že to všetko berie osobne, že ho chce zlikvidovať sám, no keď mu poslaní chlapi oznámili, že Rik prikázal Azronovi neublížiť, musel sa prísť uistiť osobne.

Odvtedy čo prišiel, diskutovali len o tom. Rik sa správal inak, než bol zvyknutý, akoby sa silou mocou snažil emzáka v bezvedomí ochrániť. O čo sa v podstate aj snažil.

Akokoľvek ho však prehováral, dúfajúc, že príde k rozumu, sa bol napokon nútený znížiť k vyhrážkam. Rovnako ako však predpokladal...bez úžitku. Rik dobre vedel, že nie je odkázaný na organizáciu, dobre vedel, že mu nikto z podriadených neublíži, dobre vedel, že aj keby sa o to pokúsili, nič by tým nedokázali...dobre vedel, že jediný spôsob, ako mu ho vziať je teraz alebo potom bez jeho vedomia. Nebolo proste možné, aby nechali v Rebelskej organizácii slobodne pobehovať Azrona.

,,O tomto konkrétnom rozhodujem. S ostatnými si robte, čo chcete, ale on je môj...nikto na neho nesiahne, inak okamžite odídem...a to aj s ním.'' prehlásil.

,,Po tom, čo sme si dali toľko práce priviesť ťa späť? Kvôli tomu odpadu?'' neveril vedúci.

,,Hovor si čo chceš...nikdy som sa sem nemienil vrátiť.'' namietal Rik.

Muž pred ním už skutočne zúril. Kam sa podel ten krvilačný chlapec, schopný bez mihnutia vyvraždiť každé modro vlasé stvorenie v dosahu, kde sa podel jeho najschopnejší vojak, plný nenávisti?

,,Nedávaš mi na výber.'' povzdychol si. ,,Ak neustúpiš, vezmem ho späť násilím...je mi jedno ako dlho to bude trvať. Nemôžem dovoliť, aby ostal na slobode.'' precedil pomedzi zuby, kývnuc mužom okolo seba, ktorých vybral schválne z nových radov pridelených z iných zón, ktoré nemali s Rikom žiadne spojenie, aby Azrona prevzali z jeho rúk.