Ukáž mi svoje krídla

Symfónia spomienok

Zaznel prvý akord tradičnej piesne, ktorý bol okamžite nasledovaný novými a novými zvukmi rôznorodých nástrojov. S prvým tónom hudby sa rozpohybovali aj nohy osôb, rozmiestnených na parkete, medzi ktorými sa nachádzal aj Rik s Loreou.

Azel zhora sa dívajúc na začiatok budúcej katastrofy, sa už pomaly zmieroval s tým, že sa v priebehu najbližších minút, miestnosťou prederie rozhorčený krik Rikovej spoločníčky. Tento tanec totiž nebol tak povediac úplne obyčajný. Učil sa dlhé roky a každý detail bol pri ňom skutočne dôležitý.

Základy pochádzali zo starého ľudského tanga, no vylepšenia, ktoré sa prispôsobovali prirodzenejším pohybom Azronov z neho robili niečo svojim spôsobom riskantné. Vzhľadom na to, že sa jednalo o pomerne výbušný tanec, plný emócií a vzrušenia, pre tanečníkov nenastával ani jeden moment pokoja.

Sukne Azronských dievčat sa neustále v otočkách rozprestierali, z hora pôsobiac ako jarné kvety energie. Problém však ešte nemal tak úplne nastávať v samotných otočkách či krokoch, no hlavne v okamžiku, keď sa partneri tesne obtierali o miesto svojich krídel. Faktom ostávalo, že na nich všetci mali vrstvu látky, no pri víru tanca sa pri čo i len najmenšej odchýlke mohlo stať, že sa ozdobné závoje pretrhnú a spôsobia tak pri najmenšom škandál.

Preto sa onen tanec učil toľké roky a preto sa Azel toľko obával o Rikovu budúcnosť. Ako však sledoval jeho prvé kroky...ako skúmal každý jeden jeho nádych, či pohyb, myseľ sa mu postupne napĺňala prekvapením. Rytmus hudby akoby dokonale ladil jeho spôsobu tanca, ktorý sa zdal byť, hoc nemožno, no skutočne na vyššej úrovni než mala samotná Lorea.

V jeho činoch nebolo chyby...nebolo zaváhania, ktoré by mohlo uskutočniť oné fiasko, ktoré tak potencionálne hrozilo. Očividne aj Lorea začínala tušiť, že jej jej plán nevíde. Prv si mysliac, že to ona bude vodcom celého tanca, jej napokon neostávalo nič iné, než sa nechať viesť, očividne skúseným telom svojho ľudského partnera.

To, čo jej však prekážalo najväčšmi bol jeho výraz. Nezáležalo na tom, aký riskantný krok nasledoval, nezáležalo na tom, v akej bezprostrednej blízkosti sa jej krídla mihli pri jeho rukách...jeho pohľad sa nemenil. Stále rovnako neutrálny bez náznaku emócie, pôsobil, akoby si ani neuvedomoval situáciu.

To, čo sa prv zdalo, ako dlhé minúty hudby, napokon ubehlo až príliš rýchlo. Nestihla vymyslieť plán B, vzhľadom na to, že ani nepredpokladala, žeby ten písmená A nevyšiel. Nebola však jediná, ktorá po konci tanca, ostala v nemom úžase nad nemožným. Azel, neustále všetko pozorujúc z terasy, nevedel, ako má reagovať.

To, čo teraz videl, neboli spôsoby a kroky človeka, ktorý nikdy nikomu neslúžil a už vôbec nie človeka, pochádzajúceho z ulice. Na to, aby dokázal svoje umenie tanca vycibriť na takýto level, by potreboval roky praxe...pravdepodobne pod vedením riadne tvrdého trénera.

Neuvedomujúc si ani ako zišiel dole schodmi, mieriac si to priamo k Rikovi s Loreou, sa pri nich napokon zastavil.

,,Užila si si?'' pozrel na ňu arogantne, no ona sa nezmohla na slovo. Jej pohľad patril len a len Rikovi, ktorého existencia, ju začínala vytáčať

,,Ak dovolíš, rád by som si s ním teda niečo vydiskutoval.'' odbil ju Azel, na čo na jeho prekvapenie skutočne v tichosti odišla. Pravdepodobne bola rovnako šokovaná ako on.

Rik bol znova odtiahnutý do rohu miestnosti, kde na nich nikto nemal dohľad. ,,Kde si sa to naučil? Nie je možné, aby si niečo také dokázal automaticky.'' pýtal sa.

,,Neviem či je na to vhodná chvíľa.'' kývol za neho, kde sa k nim už blížila kopa hostí.

,,Pravda.'' povzdychol Azel. ,,Počúvaj ma...rýchlo odíď tak, aby ťa nikto nedokázal zastaviť. Ak ťa predsa len niekto zastihne povedz, že mi ideš niečo vybaviť a nemáš otáľať. Choď do mojej izby a už sem viac nechoď.'' rozkázal.