Ukáž mi svoje krídla

Symfónia návratu

Silueta ostrova už dávno zmizla za horizontom mora, keď Azel ešte stále premýšľal nad spomienkami udalostí, ktoré si odtiaľ odniesol. Príchod, ubytovanie, úlohy, výmena služobníkov, odhalenie Morelovho tajomstva, zverenie svojho vlastného a následné zblíženie s Rikom...toho všetkého bolo priveľa na to, aby celkový zájazd zhodnotil pozitívne alebo negatívne.

Nech sa však snažil hocijako, nedokázal svojho príchodu sem oľutovať. Predsa len napokon musel priznať, že je rád za túto skúsenosť, za túto príležitosť, ktorú však napriek všetkému nemal v pláne nikdy zopakovať. Správne...zažil tu niečo, čo mu prinieslo trochu dobrého, no to nič nemenilo na fakte, že nehumánnosť, ktorej bol svedkom, krvavý pot, ktorý všetci služobníci za týchto pár dní vypotili, boli pravé. Camp stále nepodporoval a mal zaumienené, že sa sem o rok dotiahnuť nenechá. Boh vie ako by to ešte mohlo dopadnúť...

Zo zamyslenia ho prebral šteklivý podnet v oblasti krku, kde mu spokojne posedával tvor, ktorého si z toho drastického ostrova odniesol. Zaujato upieral pohľad do diaľky pokrytej vodou, akoby sa snažil vrátiť k miestu doterajšieho života. Azel k nemu zľahka natiahol ruku, aby ho mohol upokojujúco pohladiť s domnienkou, že mu bude v nastávajúcom obydlí lepšie, než doposiaľ v nestabilnej divočine.

Vtáčik našuchoriac svoje perie, venoval svojmu majiteľovi rozkošný pohľad plný blaha, značiaci, že mu nič nechýba. Azel sa s jemným úsmevom znova zadíval do diaľky, rozmýšľajúc, čo sa bude diať po tom, ako sa jeho život opäť vráti do bežnej rutiny.

Bol zvedavý na Morelove správanie, na svoje vlastné a predovšetkým na Rika, ktorý v ňom vzbudzoval zmätok a úžas zároveň. Trochu sa obávajúc všetkého, čo mohlo prísť do cesty pokojnému životu, trochu sa tešiac na vzrušenie a napätie, ktoré mu mohol Rik vo všednom dianí dopriať, napokon konečne pohľad z mora oddialil.

Ukončiac týždňovú kapitolu nepokoja, započnúc novú, ktorej obsah bol všetkým pre teraz, no nie na dlho neznámi...

***

,,Vitajte späť.'' prevzal všetky batožiny jeden z mnoha vodičov jeho rodiny.

Azel len bez slova odkývnuc, nastúpil do čierneho vznášadla, sledujúc, ako ho Rik poslušne nasleduje.

Školský pozemok, nachádzajúci sa na jednom z množstva lietajúcich ostrovčekov, v blízkosti, no mimo hlavných zón, nebola príliš vzdialená od správcovského sídla zóny 37, pred ktorou Azel býval. Preto nezabralo priveľa času, kým sa vozidlo dostalo za brány pozemku, zaparkujúc na svojom bežnom mieste.

Azel vystúpil, očakávajúc vzhľadom na nepracovný deň privítanie svojho otca. Koľké to prekvapenie, keď sa ho nedočkal, navyše pri hlavnom vchode do sídla spozorujúc neznámu postavu. Až po pár desiatkach krokov a riadnom priblížení mu začínala dochádzať identita Azrona, okupujúceho jeho domov.

Na tvári sa mu objavili jemné vrásky, značiace prekvapenie. Keď už bol natoľko blízko, že ho mohla postava pri dverách začuť, konečne prehovoril.

,,Strýko...čo tu robíš?'' nerozumel.

,,Tiež ťa rád vidím, Azel.'' pousmial sa naoko dotknuto jeho nenadšenou reakciou.

,,Vieš, že som to tak nemyslel...'' povzdychol si, kráčajúc do sídla. ,,Kde je otec a prečo si sem prišiel?'' nerozume náhlemu príchodu osoby, ktorú tu očakával zo všetkých najmenej.

Lar, starší brat jeho otca, ktorý sa namiesto dedenej práce rozhodol ubrať iným smerom. Jeho aktuálnou pozíciou patril k vedúcim jednej z troch policajných zložiek Azronskej vlády, konkrétne sa zameriavajúcej na proti ľudskú frakciu. Zvyšné dve boli radené k riešeniu vnútorných sporov.