𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅

2. časť

Arriana

Existuje vôbec človek, ktorý by nenávidel zvuk budíka viac, ako ja? Myslím si, že presne takýto zvuk vás bude sprevádzať, ak sa raz dostanete do pekla. Bude vyzváňať bez prestávky a vy s tým nebudete môcť nič urobiť. Nie je to dostatočná motivácia ku tomu, aby ste sa stali dobrým človekom? Pre mňa jednoznačne áno.

Sedem hodín ráno. Mám presne hodinu na to, aby som na seba niečo hodila, skrotila svoje hniezdo na hlave a našla miestnosť v ktorej sa bude konať moja samozrejme úplne ,prvá' prednáška.

Očami som zablúdila na posteľ, kde presne v tej polohe do akej som ju s námahou dostala ležala Jenna.

Ústa mala otvorené dokorán a ani zďaleka nevypadala tak sviežo a sexy, ako keď som ju videla pred párty vychádzať z izby.

Moje sebavedomie razom urobilo salto v pred a na tvári sa mi sformoval úsmev. Make up robí zázraky. Zašepkalo moje svedomie.

Postavila som sa a zamierila do kúpeľne. Po sprche som zo skrine vytiahla modrú púzdrovú sukňu po kolená a starostlivo do nej zakasala bielu košelu. Na nohy som si natiahla balerínky rovnakej farby a vlasy stiahla do konského chvosta. Bola som až príliš vystresovaná na to, aby som sa dnes zabávala s niečím na mojej hlave, čo tak trochu pripomínalo vlasy.

Rýchlym krokom som bežala dvorom po cestičke, ktorá viedla rovno ku univerzite. Môj odhad nebol úplne presný, nakoľko som čakala, že cesta do školy mi potrvá o čosi dlhšie. Bola som tam už za päť minút, takže mi stále ostávalo dosť času na to, aby som si v pokoji prezrela tabule a našla správnu miestnosť.

Na moje prekvapenie som ju našla takmer okamžite. Aula už bola do polovice plná. Samozrejme, prvý deň. Všetci čo už na vysokej škole študovali vedeli, že prvotná motivácia u študentov pominie vždy veľmi rýchlo.

Posadila som sa do druhého radu, hneď vedľa uličky. Rada som si nechávala priestor na útek. Väčšina študentov sa posadila do zadných radov, čo ma neprekvapilo. O pár minút už bola aula takmer plná. Medzi poslednými do miestnosti vbehla dokonale upravená Jenna. Okamžite na seba strhla pozornosť všetkých prítomných chlapcov, no ona vypadala, ako keby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete. Oh, samozrejme, že aj bola. Ale, ako to do pekla stihla? Zadýchane sa posadila vedľa mňa.

,,Prečo si ma do riti nezobudila?" Vyletelo z nej.

,,Prepáč...ja...myslela som, že po včerajšku ti bude zle a..."

,,Jasné, že mi je zle," vzdychla a z čela si jemným pohybom ruky odhrnula zopár pramienkov vlasov.

,,Ale prvú prednášku vynechať nemôžem. To by mojej reputácii veľmi nepomohlo," žmurkla na mňa.

,,Áno, iste," prikývla som na oko chápavo.

,,Vieš, to je proste život na výške. Na to si musíš zvyknúť a naučiť sa zvládať aj horšie situácie," potľapkala ma po ramene a z krvavo červenej kabelky si vytiahla pero a malý diár.

Zopakovala som to isté, no na miesto luxusnej kabelky som otvorila malý sivý batoh a na stôl vyložila dve perá a niekoľko zvýrazňovačiek. Jenna si ma už na šťastie nevšímala.

Do miestnosti vošiel prednášajúci. Takmer dohola vystrihaný muž v dokonale padnúcom obleku, okolo tridsiatky. Bez pozdravu prešiel schodmi stredom auly a čierny kufrík, zrejme na laptop si zložil na stôl katedry.

,,Dobré ráno, študenti. Vitajte na vašej prvej hodine na vysokej škole. Moje meno je Connor Morton a bol by som rád, ak si moje meno zapamätáte, pretože sa budeme stretávať naozaj často. Okrem tohoto predmetu, musím zdôrazniť, že pre vás takmer najdôležitejšieho vyučujem ešte ďalšie dva. Takže sa ma tak ľahko nezbavíte," venoval nám pán Morton krátky úsmev a aulou sa niesol tichý chichot.