𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅

43. časť

Arriana

,,Čo je?" Zagánil na mňa Lucas, keď som ho posledných niekoľko minút, neprestajne sledovala. Dokonca aj pri činnosti, akou bolo šoférovanie dokázal byť nesmierne sexi.

,,Nič," zaklamala som, hryzúc si do pery a zahanbene odvrátila tvár na cestu.

Lucas so smiechom pokrútil hlavou, no na šťastie, moje správanie viac nekomentoval. Na ceste sme už boli približne hodinu a ja som stále ani len netušila kam ideme a Lucas mi to stále zaryto odmietal prezradiť.

Nervózne som sa pomrvila na mieste a natiahla sa za rádiom, aby som preladila stanicu, v ktorej stále hrali nezáživné pesničky, ktoré ma čím ďalej, tým viac uspávali.

Natrafila som na song OFENBACH - Head, Shoulders, Knees & Toes a spokojne sa posadila do sedačky. Na moje prekvapenie, Lucas si tiež prstami poklepkával po volante, načo som sa musela usmiať. Slnko, ktoré mi udieralo do očí ohlasovalo, že jar je konečne tu. Svedčilo o tom aj príjemné teplo a fakt, že som na aute mohla otvoriť okno bez toho, aby som do priestorov nahnala neznesiteľnú zimu.

Opierala som sa o ruku, ktorú som mala vystrčenú z okna a kútikom oka si všimla, že si ma Lucas prezerá.

,,Nie si hladná?" Opýtal sa po chvíli a ja som hlavu zodvihla jeho smerom.

,,Ani nie," pokrčila som plecami.

,,Ale ja áno," odvetil Lucas a už zabáčal na cestu, ktorá veľkou tabuľou oznamovala, že sa v blízkosti nachádza McDonald.

Zaparkovali sme na malom parkovisku a keď som vystúpila, konečne som sa spokojne povystierala.

,,Už to nebude trvať dlho. Odhadujem to na necelú polhodinu," obišiel auto a stiahol ma do pevného objatia.

,,Prezradíš mi konečne, kam ideme?" Oprela som si hlavu o Lucasovu hruď a z chuti nasala vôňu dezodorantu.

,,Blázniš? Teraz, keď sme už takmer na mieste? Som si však istý, že sa ti tam bude páčiť. A teraz pohni zadkom. Neviem ako ty, no ja umieram hladom," odtiahol sa odo mňa no skôr, než sa pohol chytil moju ruku do svojej, aby som ho nasledovala.

Potom, ako som si objednala BigMac s hranolkami, veľkou kolou a zmrzlinou, Lucas neveriacky pokrútil hlavou.

,,Nehovorila si, že nie si hladná?" Nadvihol obočie, no odpovedať som mu nemohla, pretože som už mala ústa napchaté poriadnym hryzom hamburgera.

,,Hm," pokrčila som na miesto odpovedi plecami, načo sa Lucas hlasno rozosmial.

,,Čo som si to našiel pre boha," pľasol sa rukou po čele, načo som na neho urazene zazrela.

,,To odvolaj!" Zvolala som, keď sa mi konečne podarilo sústo prehltnúť.

,,Nikdy," nadvihol jeden kútik úst a hodil po mne hranolku, načo som prekvapením otvorila ústa, no okamžite som z tácky vzala tiež jednu a hodila mu ju priamo do čela. To už som nevydržala a na plné kolo sa rozosmiala.

,,Ty potvora!" Zvolal Lucas a tento krát mi na tvári skončilo koliesko cibule.

,,Lucas," zrevala som a prudko vyskočila od stola, načo sa mojím smerom obrátilo niekoľko ľudí. Vlastne myslím, že som sa im ani nemohla čudovať. Na stole pred nami bol neporiadok, akoby sa tam kŕmilo stádo divých svíň a navyše na líci som mala stále nalepený kúsok jedla.

Lucas mal čo robiť, aby nevybuchol do poriadneho smiechu, no môj hnevom povzbudený pohľad ho zastavil. Postavil sa od stola a obišiel ho. Z líca mi odlepil cibuľu, no okamžite som si všimla, ako mu trhá kútikom úst.

,,S tým jedlom na tvári si sexi ešte viac. A to som si bol istý, že to viac nejde," zašepkal mi blízko tvári a na líce mi vtisol bozk.

,,Zabijem ťa," precedila som cez zuby, no to už ma Lucas ťahal z dohľadu zvedavých očí, ktoré si nás s údivom naďalej prezerali.

,,Moja zmrzlina," otočila som sa tesne pred dverami, no Lucas sa nezastavil a pokračoval až ku autu, kde ma prudko oprel o zadné dvere a rukami obopol moju tvár.

,,Chcem byť s tebou navždy. Sľúb mi, že nech sa stane čokoľvek, na toto nezabudneš. A ak zabudneš sľúbiš mi, že si spomenieš," zašepkal, čelom sa opierajúc o to moje.

,,Sľúb mi to," naliehal, až som napokon prikývla.

~

Prechádzali sme cestou obkolesenou stromami a v momente, keď Lucas vyhodil smerovku a zabočil priamo na cestu, ktorá viedla do lesa, prekvapene som sa obrátila jeho smerom.

,,Neboj, nechcem ťa znásilniť, ani priviazať o strom, aj keď..."

V momente, ako si všimol môj pohľad zmĺkol a ja som prudko vydýchla.

Raz ho zabijem. Raz ho určite zabijem!

Po niekoľkých minútach sme sa ocitli na konci lesa, no zároveň na začiatku lúky, na ktorej kraji stála obrovská drevená chata. A keď hovorím obrovská, myslím tým skutočne obrovská.

S úžasom som sa vyklonila z okna a pohľad zamerala na jazero, nad ktorým sa vynímalo drevené mólo a okamžite mi prišlo ľúto, že práve nie je leto. V jazere bola priezračná voda a ja som mala chuť okamžite sa do nej namočiť.

,,Tu strávime víkend?" Obrátila som sa s rozžiarenou tvárou na Lucasa.

,,Vedel som, že sa ti to bude páčiť," jemne sa usmial a auto odparkoval len niekoľko metrov od chaty.

Ihneď som sa vrhla po kľučke a vyskočila z auta, aby som sa mohla lepšie poobzerať po okolí.

Zabalila som sa do hnedého dlhého svetra, ktorý som mala na sebe a potom, ako sa okolo mňa obkrútili Lucasove ruky som privrela oči. Hlavu som si od zadu opierala o jeho plece.

,,Prečo sme vlastne tu?" Opýtala som sa napokon a vykrútila sa z Lucasovho zovretia.

,,Ako to myslíš?" Nadvihol prekvapene obočie.

,,Sme tu kvôli tvojej rodine?"

,,Sme tu, pretože som chcel byť s tebou sám. Len s tebou. Táto chata patrí našej rodine. A je tiež miesto, kde by nás nemali problém nájsť. No keď som s tebou nemôže sa ti nič stať," pritiahol si ma ku sebe a na čelo mi vtisol krátky bozk.

,,Ja viem, že nie," zašepkala som. ,,Nebojím sa."

,,Fajn, čo keby sme sa teraz okúpali?" Kývol smerom ku jazeru, načo som neveriacky pokrútila hlavou.

,,Lucas, tá voda je ľadová," striaslo ma iba pri tej predstave.

,,To nemôžeš vedieť, pokým to neskúsiš," žmurkol na mňa urobil niekoľko krokov k mólu, popri tom zo seba po jednom zhadzujúc oblečenie.

Pomaly som kráčala po stopách vecí, ktoré už nezakrývali Lucasove telo a zastavila sa až na začiatku móla. Lucas postával na jeho kraji a ja som stále nemohla uveriť, že by skočil.

,,Tá voda je ľadová," zopakovala som, načo sa Lucas pomaly obrátil mojím smerom a potichu sa rozosmial. Hneď na to sa však prudko obrátil a bez premýšľania sa vrhol do jazera.

Vydesená som pribehla až ku miestu kde len pred chvíľou stál Lucas a ja som ešte verila, že nemôže byť taký blázon.

Po niekoľkých sekundách sa konečne vynoril z pod hladiny a dlhé vlasy si rukou automaticky prehodil do zadu.

,,Tak poď, nebuď srab," zvolal a rukou kývol mojím smerom, načo som zhrozene pokrútila hlavou.

Lucas sa výťazoslávne uškrnul, pripravený vrátiť sa späť na breh. A ja som sa asi v tom istom momente zbláznila. Urobila som niekoľko krokov späť a následne s krikom skočila hneď vedľa Lucasa.

,,Pane bože! Je ľadová," zrevala som, keď sa moja tvár konečne ocitla nad hladinou.

Lucas sa na plné kolo rozosmial a moje trasúce telo privinul na svoje.

,,Podcenil som ťa," zašepkal a na studené pery pritlačil naopak svoje horúce.