𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅

7. časť

Arriana

Deň ubehol omnoho rýchlejšie, akoby som si želala. Okrem ležania v posteli som nebola schopná žiadnej produktívnejšej činnosti. Väčšinu času som pozerala na biely povrch plafóna a snažila sa nemyslieť na Kylea, no nešlo to. Moje myšlienky sa z čista jasna vrátili ku chlapcovi z klubu, no následne aj tak vždy skončili pri Kyleovi. Presne tak, ako moje svedomie. Dokonalý súlad.

Uvedomila som si, že sa po prvý krát Kyleovho návratu bojím. Nebol to ten klasický strach, kedy sa bojíte číhajúceho nebezpečenstva. To ani náhodou. Bol to strach z reakcíí, z mojich neznámych pocitov, strach zo zlyhania. Pretože presne taký pocit som zo seba mala naposedy. Zlyhala som. Či už v klube, kde som do svojej hlavy pustila Lucasa, alebo vo vlastnom byte, kde som dovolila Kyleovi, aby sa ku mne správal, ako ku poslednej handre.

Bola som tak veľmi nahnevaná, že som tento krát začínala mať obavy o Kylea. Bála som sa, aby som nepovedala niečo, čo by som neskôr mohla ľutovať. Ja som však nebola ako Kyle. Vždy som sa snažila najprv premýšľať, až potom konať. Okrem situácii, ktoré si vyžadovali konať okamžite. A okrem chlapca s havraními vlasmi.

Dvere na byte sa otvorili a ja som prudko vydýchla. Z kuchyne sa ozvali hlasy a ja som vytušila, že sa Jenna baví s Kyleom. Voda v konvici začala hlasno bublať, čo mi bránilo v tom, aby som počula o čom sa bavia. Vlastne ma to vôbec nezaujímalo. Znovu som privrela oči, akoby som dúfala, že dokážem zaspať. Bola som až príliš nahnevaná a vystresovaná, aby som mohla len tak zaspať. Viac menej však zato mohol fakt, že sa Kyle každú chvíľu ukáže v mojej izbe a ja budem znova nútená konfrontovať ho.

Jeho prítomnosť som pocítila hneď. Neprešlo ani niekoľko minút. V izbe už vládla tma, takže som nemohla vidieť kto vošiel, no jeho silný parfum by som spoznala kdekoľvek. Už roky používal ten istý. Navyše, bol to jediný darček, ktorý som mu kupovala. Vždy ten istý pafum.

,,Ahoj," potichu pozdravil a posadil sa na kraj postele.

Napriek tomu, že som sa rozhodla vyhnúť sa akejkoľvek debate tváriac sa že spím, napokon som to nevydržala a v posteli sa prudko posadila. To prekvapilo aj samotného Kylea, ktorý sa nahol ku lampe, ktorú následne zažal.

,,Viem, že sa hneváš," začal, no gestom ruky som ho okamžite prerušila.

,,Prestaň sa mi znovu ospravedlňovať. No máš pravdu. Hnevám sa na teba. Vôbec nevieš, čo sa stalo no napriek tomu si sa ku mne správal, ako idiot. A vieš čo, Kyle? Žiadny chlap sa ku mne nebude správať takto. Žiadny! Nech už sa stalo čokoľvek, toto si nezaslúžim. Nie som dokonca ani tvoja hračka, aby som sa ti musela neustále spovedať. Už mám toho plné zuby. Počuješ? Mám toho plné zuby," jačala som, ako zmyslov zbavená.

Na malý moment som sa dokonca pristihla, že mi trhalo kútikom úst. Po dlhom čase som sa cítila znovu uvoľnene. Slobodne.

,,Toto nemylíš vážne," pokýval so smiechom Kyle a moja radosť razom zmyzla. Ani jedno z mojich slov nebral vážne.

Skutočne si zo mňa potom všetkom, čo som povedala uťahoval?

,,Čože?" Zamračila som sa na neho.

Nie, toto nemôžeš myslieť vážne ty.

,,Toto sa na teba nepodobá. Ty nikdy nekričíš. No tak, poď sem," natiahol ku mne ruky, no ja som sa automaticky odsunula ďalej.

Kyle sa trochu zamračil, no znovu sa pokúsil o úsmev. Neveril, že sa na neho môžem hnevať. Skutočne si myslel, že mu bude prechádzať vždy a všetko? Tento chlapec sa mi snáď zdal.