𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅

13.časť

Arriana

,,Viem, prečo si tu. No ja som ťa varovala," odvetila chladne a môj úsmev v sekunde zamrzol.

,,Môžeme sa prosím porozprávať?" Snažila som sa zachovať si chladnú hlavu.

Pohľadom som zablúdila na Jennu, ktorá spýtavo nadvihla obočie. Ospravedlňujúco som pokrčila plecami.

,,Nemám sa s tebou o čom baviť. Mala si ma počúvať. Teraz už je neskoro," odvrkla Olívia a urobila niekoľko krokov dopredu, pokiaľ som ju stihla zadržať.

Ruku som jej automaticky položila na rameno, načo ňou prekvapene trhlo.

,,Čo to do pekla robíš?" Prudko sa zvrtla a venovala mi nahnevaný pohľad.

,,Olívia, prosím," zašepkala som zakazujúc si otočiť sa znovu smerom, kde stále postávala Jenna a prekvapene nás pozorovala. Bolo nad slnko jasné, že ma dnes čaká poriadne dlhé vysvetľovanie.

,,Teraz prosíš?" Zatiahla škodoradostne.
,,Ešte pred pár týždňami si sa na mne spolu s tvojimi kamarátmi zabávala."

,,Ja viem, prepáč, len...nikdy som na podobné veci neverila. No ty si jediná, kto mi môže pomôcť pochopiť všetko, čo sa okolo mňa deje," pokrčila som ramenami.

,,Prečo by som ti mala chcieť pomôcť? Nemám ťa rada. Nemám dôvod," založila si ruky pred hruďou a očami si ma znechutene prezerala.

,,Viem," priznala som.

,,No vtedy si sa nás snažila varovať. Takže si nám chcela pomôcť," snažila som sa spomenúť na posledné slová, ktoré nám ohľadom Lucasa adresovala.

,,Si otravná, ako ploštica. A tie tiež,
nemám rada," vystrčila bradu pred seba a ja som mala čo robiť, aby som udržala smiech, ktorý sa dral von. Hlasno som preglgla, čo na malý moment pomohlo.

Vedela som, že sa v tom momente rozhodla pomôcť mi. Nervózne som si hrýzla do pery, pokým si ma Olíviine oči podozrievavo prezerali.

,,Nebudeme sa, ale rozprávať tu," poobzerala sa okolo seba a jemným kývnutím hlavy mi naznačila, aby som ju nasledovala.

,,Kam to ideme?" Opýtala som po malej chvíli, keď sme sa blížili ku hotelu.

,,Pre boha, aspoň na chvíľu mlč," karhavo si ma prezrela a ja som ju radšej po zvyšok cesty nasledovala úplne po tichu.

Bez povšimnutia sme sa presunuli popri recepcii a ďalej pokračovali na druhé poschodie. Chodbou sme sa dostali až na koniec a zastavili sa pri posledných dverách. Olívia z vrecka bundy vytiahla kartičku a krátkym pohybom dostala systém odomykania dverí do pohybu.

Chodbou sa ozvalo krátke zapípanie a Olívia mi rukou pokynula, aby som vošla, ako prvá.

Izba sa ničím nelíšila od našej. V miestnosti boli dve postele, nočné stolíky a pod oknami dve fotelky béžovej farby.

Súčasťou izby bola aj malá kuchynka, kam som Olíviu nasledovala. Posadila sa za malý drevený stolík a ja som urobila presne to isté.

Niekoľko sekúnd sme nehybne sedeli oproti sebe a nech som sa všemožne snažila, nedokázala som odtrhnúť pohľad od tmavohnedých očí, ktoré ma dôkladne analyzovali.

,,Tak..." vystrela sa Olívia na svojej stoličke a ja som konečne vydýchla.
,,Predpokladám, že chceš vedieť, kto vlastne Lucas je."

Bez slova som prikývla. Samozrejme, že som chcela vedieť, kto Lucas v skutočnosti je. Napriek tomu som sa však bála, ako nikdy pred tým. Bála som sa, že informácie, ktoré sa ku mne dostanú, zmenia môj život. Zmenia môj pohľad na svet, ktorý som do teraz poznala a bol pre mňa prirodzený.

Na malú chvíľu som oľutovala svoje rozhodnutie zistiť o Daviesovi niečo viac. Možno by sa nič nezmenilo, ak by som urobila presne tak, ako povedal. Vyhýbala sa mu, tvárila sa, že viac neexistuje.

Isteže, to by som nemohla podľahnúť jeho čaru. Jeho kúzlam, ktoré tak veľmi ovplyvňovali moje myslenie a on si to plne uvedomoval.

,,Vieš, Arriana. Na svete existuje množstvo ľudí, ktorí nie sú ani zďaleka, ako my. Ľudia, ktorí ale majú nad nami moc. Dokážu ovládať naše myšlienky. Dokážu ich čítať, dokážu ťa prinútiť robiť všetko, na načo si len spomenú," začala pomaly rozprávať a jej tvár razom nabrala vážny výraz. Tak hlboký, že som ani na malý moment nepochybovala, že všetko čo hovorí, musí byť pravda.

,,Ale, ako je to možné? A prečo si vlastne vybral mňa?" Zmätene som pokývala hlavou.

,,Dá sa povedať, že takmer všetko má na svedomí tvoje meno a samotný význam tvojho mena. Už si si niekedy zisťovala, napríklad na internete, aký význam má?" Opýtala sa pokojne a ja som len záporne pokývala hlavou.

Už som si bola takmer istá, že ísť sem a viesť tento rozhovor nebol ani zďaleka tak dobrý nápad.

,,Práve ono ku tebe Lucasa tak veľmi priťahuje. Vieš, v ich svete je úplne bežné, že sa osudy dvoch ľudí prelínajú práve významom ich mien. Musia ku sebe dôkladne pasovať. Musia sa zosúladiť, aby mohlo fungovať všetko tak, ako je potrebné. A presne to sa stalo aj vo vašom prípade. Má to však jeden háčik. Ty si obyčajné dievča, no a Lucas, naopak. Je...je výnimočný."

Pri poslednej vete zasnene privrela oči a ja som okamžite vedela, prečo ma tak veľmi nemá rada. To význam jej mena sa ani trochu nehodí ku Lucasovmu. Napriek tomu, že som si to priam zakázala, musela som sa nad týmto zistením pousmiať.

,,Výnimočný," potichu som zopakovala a snažila sa v hlave niekoľko krát prehrať slová, ktoré mi Olívia pred malou chvíľou povedala.

,,Povedz mi prosím, aký je to význam. Ten, ktorý nás spája," zvedavo som ku nej zodvihla pohľad, no ten jej stále spočíval na mne. Premýšľala som, či vôbec niekedy žmurká.

,,Oba vaše mená sú gréckeho pôvodu. Lucas je svetlo, ktoré ty tak veľmi potrebuješ. Svetlo, ktoré ti bude žiariť na cestu, bez ktorého nemôžeš byť v živote nikdy úplne naplnená. Arriana je naopak vážená, hodná jeho. Hodná Lucasa," povedala potichu a ja som pochopila, že slová, ktoré mi adresovala sa jej nevyslovujú ľahko.

,,Preto s Lucasom nemôžete byť spolu?" Opýtala som sa, čo som zjavne robiť nemala.

,,Čože? O čom to do riti hovoríš? Prečo by sme mali byť spolu?" Zajačala a rozzúrene vyskočila zo stoličky.

,,Ja...prepáč, len. Len mi nemohlo uniknúť, ako sa tváriš, keď o ňom hovoríš..."

,,Dosť. Vypadni odtiaľto!" Švihla rukou pred seba tak prudko, až som vo vlasoch pocítila náznak vánku.

,,Prepáč, ja som nechcela," snažila som sa zachrániť situáciu čo to išlo, no už bolo neskoro.

Zahrávala som sa s pre ňu, citlivou témou. No v tej chvíli som nemohla tušiť, ako veľmi som Olíviu mojimi slovami rozzúrila.

_________________________________________

❤
Kapitolu venujem
NIKCA11, Ayhla_, Dadalili3, AureliaStaviarska, Eisblut79, vykecavacka
Za vaše krásne komentáre, pri predchádzajúcej časti. Ďakujem.
A tiež ďakujem za všetky komentáre,  hviezdičky a vašu podporu.
❤