𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅

36.časť

Lucas

Možno som sa na oko tváril úplne pokojne, no opak bol pravdou. Pred Arrianou som sa snažil hrať na tvrďasa, no v skutočnosti ma premáhal hnev tak silný, že by som bol schopný vraždiť, ak by to bolo potrebné. Nie, nehneval som sa. Zúril som a snažil som sa to zahnať bozkami, ktoré som si od Arriany vzal hneď, ako sme vstúpili do vily patriacej jej otcovi.

Rukami som prechádzal po jej krehkom tele a prial si len to, aby som sa jej mohol dotýkať už navždy. No tiež som vedel, že pokým bude Arriana so mnou, stále tu bude niekto, kto by jej mohol ublížiť. Nikdy by som nedovolil, aby jej niekto ublížil. Bol by som schopný precestovať celý svet a pozrieť sa do hlavy každému žijúcemu tvorovi, aby som ju ochránil.

Musel som pred Arrianou skrývať strach, ktorý som mal. Tváriť sa, že hrozba nebola taká veľká. No ja som vedel, čoho bola Olívia schopná. Vedel som, čo by Arriane urobila, ak by som včas nezasiahol.

Teraz však bola tu a ja som ju mal iba pre seba. A bol som pripravený chrániť ju.

Rukami som obopol jej krk, aby som mal k jej perám ešte lepší prístup. Bozkával som ju nežne, aby som ju pomaly pripravil. Pripravil na to, že bude patriť už len mne. Predstava, že by som mal byť jej jediný ma pripravovala o rozum a ja som šalel. Šalel som túžbou vziať si ju. Od prvého momentu, ako som ju zazrel v škole. Do dnes som si pamätal jej hlboké, hnedé oči, ktorými sa na mňa dívala. Už vtedy som cítil puto, ktoré medzi nami bolo.

Jej vôňou bola nasiaknutá celá miestnosť a moje telo prahlo po tom, aby som si ju okamžite vzal. Nebola však taká, ako ostatné dievčatá. Nikdy som žiadnej nevstupoval do mysle, okrem Arriany. Ona jediná sa mi nepoddala okamžite. Odolávala a tým som po nej prahol ešte viac.

Odtiahol som sa, no len preto, aby som sa do tých očí mohol znovu pozrieť. Zbytočne by som v nich hľadal rovnakú túžbu, akou som po nej prahol ja. Jej telo mi odpovedalo na miesto nich. To, ako sa pod mojimi dotykmi jemne chvela a na pokožke sa jej tvorili stovky zimomriavok.

Jemne som ju pobozkal na líce a prstom obkreslil ružové pery, pričom som si tie svoje navlhčil jazykom. Musel som však počkať. A čakanie bolo pre mňa mučivé.

,,Musíš najprv niečo zjesť," zašepkal som jej pri tvári, načo potichu vzdychla, no napokon prikývla. Tiež sa jej nechcelo čakať. A pri tejto myšlienke som sa musel usmiať.

Chytil som ju za ruku a spoločne sme kráčali do kuchyne, kde pri pulte stála gazdiná a lúštila sudoku. Očividne bola prekvapená našou prítomnosťou.

,,Benvenuto a casa," prihovorila sa takmer po šepky a hlavu automaticky zamerala na svoje topánky.

,,Bene grazie," povedal som s úsmevom a rukou jej mávol, že môže ísť.

Podišiel som ku chladničke, odkiaľ som vytiahol šunku so syrom a potom zo stola vzal ešte zabalený sendvičový chlieb.

,,Ty vieš taliansky?" Zastavila ma rukou Arriana a ja som prekvapene nadvihol obočie.

,,Iste, pochádzam z Talianska," odvetil som so žmurknutím a pustil sa do prípravy sendviča.

Arriana na miesto odpovedi prudko vydýchla a posadila sa na barovú stoličku za pult, kde som pripravol jedlo.

,,Netušila som, že pochádzaš z Talianska. Ja tiež..."

,,Viem, Arriana. Viem o tebe všetko. A navyše, už ani nemôžeš mať viac talianske meno," potichu som sa zasmial a na chlieb položil ďalší plátok šunky. Napokon som z linky vzal tanier a postavil ho pred Arrianu, ktorá sa naň dívala, ako by som ju práve nútil zjesť živú chobotnicu.

,,Ale po taliansky neviem ani ň," odvetila sklamane, načo som sa hlasno rozosmial a medzi palec a ukazovák jej vzal bradu.

,,Zlato, keď budeš chcieť naučím ťa to. A naučím ťa aj mnohé iné veci," zašepkal som a cez pult sa naklonil, aby som jej na pery mohol vtisnúť bozk.

,,A teraz sa najedz. Ja ti zatiaľ hore napustím vaňu," prikázal som jej s úškrnom na perách a pobavene si prezrel jej šokovaný výraz.

Skôr, než by však mohla akokoľvek reagovať som opustil kuchyňu a svoje kroky nasmeroval na poschodie. Otvoril som dvere na Arrianinej izbe, v ktorej vládol dokonalý poriadok. Vôbec ma to však neprekvapilo. Všetko bolo presne na svojom mieste, ako naposledy.

Musel som sa nad tým pousmiať. Arriana sa javila, ako typická puritánka, no tou ani zďaleka nebola. A ja som to vedel. Pretože ja som bol ten, kto do jej mysle mohol vstúpiť kedykoľvek.

Rovnako tak teraz, keď som sedel na kraji vani, do ktorej som napúšťal horúcu vodu. Vzduchom sa niesla para a jemne mi zaterasila výhľad na Arrianu, ktorá celá červená vstúpila.

,,Ahoj," zašepkal som a pristúpil bližšie.

Rukami som jemne premasíroval jej plecia, ktoré mala z nervozity úplne stuhnuté. Pomaly som odopol každý gombík na tenkom svetri a stiahol jej ho z pliec.

Oči som zameral na čierny tenký rolák, ktorý mala napasovaný v úzkych džínsoch a prstami ho veľmi pomaly vytiahol, aby som jej ho mohol pritiahnuť cez hlavu.

Ani na chvíľu neprotestovala, no jej telo hovorilo niečo úplne iné. Páčilo sa mi, ako sa predo mnou hanbila. Ako jej líca horeli červeňou. Ako si nervózne hrýzla do pery, aby tým zakryla nervozitu.

Prstami som prešiel po jej kľučnej kosti až som sa dostal ku kraju čiernej podprsenky. Následne som prstami zašiel na jej chrbát, aby som jej prsia uvoľnil zo zbytočného zovretia. Čierny kus látky dopadol na zem a ja som hlasno preglgol.

Nechcel som dať najavo, že som rovnako nervózny, ako Arriana, no nešlo to. Cítil som, že mi horia líca rovnako a Arriana to cítila tiež. Rukou mi prešla po líci a ja som sa jemne uškrnul.

Nos som zaboril do hustých hnedých vlasov a nasával ich kokosovú vôňu.

Prekvapilo ma, keď sa po chvíľke Arriana odtiahla sama a rozopla si nohavice. Niekoľkými neobratnými pohybmi ich zosunula až na zem a následne si stiahla aj nohavičky.

Stále som v strede kúpeľne a mal som pocit, že som paralyzovaný. Pohľadom som skúmal každú krivku jej tela, každý jeden centimeter. Každé jedno znamienko. Už teraz som by som si presne pamätal, na ktorom mieste sa nachádza.

Podišiel som ku vani a vystrel pred seba ruku, ktorú ihneď prijala a do teplej vody pomaly namočila svoje telo.