𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅

5. časť

Arriana

Posadila som sa na Jenninu posteľ a nohy si pritiahla čo najbližšie k telu. Mlčky sme sedeli takmer pol hodinu,  až sa napokon ozval a mojím telom ihneď trhlo. 

,,Prečo si to urobila?"

,,Je to môj kamarát. Nechcela som, aby si mu ešte viac ublížil," priznala som potichu a pohľad som naďalej ponechávala na svojich rukách, ktorými som si tuho objímala kolená. 

,,Tvoj kamarát? Vážne? Ten ktorý sa na teba vysral a nechal ťa na párty samú, aby si mohol zašukať?" Pobavene sa uškrnul. 

Konečne som sa odhodlala a zodvihla ku nemu nahnevaný pohľad. Už - už som sa chystala na akúkoľvek uštipačnú poznámku, no Lucas ma predbehol. 

,,Tak vidíš," doplnil a na tvári mu stále trónil úsmev. 

,,Prečo si ho zbil?" Opýtala som sa,  ignorujúc jeho posledné slová a nohy presunula do tureckého sedu, aby som sa konečne mohla pokojne vystrieť. 

,,Čo ťa je do toho?" Odvrkol a ja som nahnevane odula spodnú peru. 

,,Prečo musíš byť takýto?" Nevydržala som a vyprskla na neho, rozhadzujúc pri tom rukami. 

Vážne som nerozumela, čo ho nútilo,
správať sa, ako totálny imbecil. Fajn, možno som ho zamkla vo svojej izbe, ale jednoducho som chcela pomôcť kamarátovi. A vlastne, mohol by mi ďakovať. Vôbec si neuvedomoval, že som ho možno zachránila pred obrovskými problémami, ktoré si mohol a možno aj spôsobil.

,,Takýto? Definuj prosím, takýto," prekvapene ku mne zodvihol pohľad a nadvihol obočie.

,,Arogantný, namyslený, sebecký, násilnícky, zlý ku ženám, jednoducho príšerný," vysypala som zo seba a pristihla som sa pri tom, že sa mi skutočne uľavilo. Na perách sa mi dokonca sformoval jemný úsmev, ktorý sa však po jeho slovách okamžite vytratil. 

,,V mojej posteli si žiadna nemyslí, že som príšerný," žmurkol na mňa.

,,Toto nemá cenu," pokrútila som znechutene hlavou a ďalej bojovala s nitkou trčiacou z legín. 

,,Ukradol mi knihu," precedil cez zuby.

,,Knihu?" Vyštekla som prekvapene a neveriacky pokývala hlavou. 

,,Presne tak. Moju skurvenú knihu!" Zopakoval a mojím telom sa razom niesla vlna hnevu. Najradšej zo všetkého by som sa na neho vrhla a otrieskala mu o hlavu naopak knihu ja. A zo všetkých tých, ktoré som kedysi prečítala, by to bola tá najhrubšia encyklopédia. 

,,To.nemôžeš.myslieť.vážne. Ty si ho takmer zabil, pretože ti ukradol knihu?" Tento krát som sa neovládla a vyskočila z postele.

,,To už preháňaš. A navyše, tá kniha má pre mňa veľkú cenu," povedal úplne pokojným hlasom, čo ma ešte viac rozzúrilo.

,,Takže ja preháňam? Ty vážne nie si normálny!" Kričala som tak veľmi, až ma rozboleli hlasivky a musela som si odkašľať. 

Do pekla, aj s Daviesom!

,,A čo ak nie?" Postavil sa oproti mňa tak blízko, že nás delilo len pár milimetrov, pričom mu trhalo kútikom úst. 

,,Tebe je to smiešne?" Zaťala som päste a prižmúrila oči, pripravená každú chvíľu po ňom skočiť, ako mačka. 

,,Ty vôbec netušíš s kým sa zahrávaš," s úsmevom na perách si prezrel môj bojový postoj  a naklonil sa tak blízko, až sa nám takmer dotýkali čelá.