𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅

23.časť

Arriana

,,Takže, ty chodíš s našim bratrancom?" Opýtalo sa napokon jedno z dvojčiat, no ja som nemala žiadnu šancu zistiť o ktoré sa jednalo.

,,Ja..." zakoktala som sa, no v tej istej chvíli sa v jedálni ukázal Lucas, ktorého nasledovali obaja rodičia.

Pohľad mi padol na Lucasovho otca, ktorý mi už len svojou výškou naháňal hrôzu.

,,Prečo sa ma tak bojíš, dievča?" Posadil sa za stôl a uškrnul sa.

To mi skutočne každý v tejto rodine vidí ho hlavy?

,,N-nebojím," zalapala som po dychu, načo sa dvojičky opäť rozosmiali.

Lucas sa bez jediného slova posadil vedľa mňa a mojím telom sa razom prehnala vlna hnevu. Potrebovala som ho, no mala som pocit, akoby bol duchom kdesi úplne inde. Sľúbil mi predsa, že sa mi nemôže nič stať, no v tej chvíli som mala úplne opačný pocit. No možno som len bola paranoidná.

,,Ani sa nemusíš...zatiaľ," posledné slová riekol so smiechom a okrem Lucasa sa pridal aj zvyšok rodiny.

,,Ale no tak, drahý, prečo Arrianu tak desíš?" Povedala pokojne Lucasova mama a ja som jej venovala krátky, hraný úsmev.

,,Pokojne ma volaj Kate, zlatíčko," žmurkla na mňa od stola a veľkú tácku s jedlom položila do stredu stola.

,,Nezdržíme sa dlho," ozval sa konečne Lucas a miestnosť sa odrazu ponorila do hlbokého ticha.

Zmätene som sa obzerala okolo seba a pohľad som zastavila na strýkovi Calebovi, ktorý bol ešte obludnejších rozmerov, ako majiteľ domu. Neprestajne ma prebodával pohľadom a ja napriek tomu, že som sa zaťala a snažila sa kontakt neprerušiť, nedokázala som to a po pár sekundách musela pohľadom uhnúť.

Hneď na to sa na Calebovej tvári objavil škodoradostný úškrn a ja som si priala jediné, aby sme mohli konečne odísť.

,,O chvíľu pôjdeme, sľubujem," vycítil moje obavy Lucas a pod stolom stisol moju ruku.

,,Tak, Arriana. Povedz nám. Čo ti o nás vlastne Lucas povedal?" Opýtala sa Kate a ja som pochopila, že sa len snaží zistiť, čo o nich viem. Tiež som však vedela, že je úplne zbytočné klamať.

Otočila som sa na Lucasa, ktorý súhlasne prikývol a ja som sa zhlboka nadýchla.

,,Viem, že ste iní. No nikdy mi nepovedal, čo ste v skutočnosti zač. A tiež som videla havranov," priznala som a obzrela sa okolo seba na zvyšok rodiny, ktorí ma pozorne sledovali a vymieňali si medzi sebou zvedavé pohľady.

,,Prečo to nepoviete nahlas? Nie je príliš slušné, keď medzi sebou komunikujete a ja ani netuším, či hovoríte o mne," zamrmlala som, no v tom istom momente som svoje slová oľutovala.

,,O čom to hovoríš?" Precedil cez zuby Davies najstarší a všetci si ma prekvapene prezerali. Vrátane Lucasa.

,,Ty si jej o tom nepovedal," obrátila sa Kate na svojho syna, ktorý ma prebodával pohľadom rovnako, ako zvyšok rodiny.

,,Je to vidieť," zašepkala som.

,,Zaujímavé. Nikto iný si do teraz nič nevšimol a ty si sem napochoduješ a vidíš veci, ktoré by si vidieť nemala. Máš pocit, že medzi nás patríš? A prečo si vlastne myslíš, že by sme medzi seba mali prijať niekoho, ako si ty?" Rozzúrene vyskočil od stola Caleb.

,,Ja si nič také..."

,,Nezvyšuj na ňu hlas!" Zreval Lucas a rovnako, ako Caleb, aj on sa postavil od stola.