𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅

45. časť

Arriana

Schodmi som zišla až na prízemie. Z kuchyne rozvoniavali palacinky, ktoré pripravila naša gazdiná.

Do pekla, kedy sa jej konečne opýtam na meno?

Posadila som sa za barový pult a ruky si pritlačila na spánky. Nepamätala som si, kedy ma naposledy takto bolela hlava. Cítila som sa, ako po poriadnom žúre.

,,Ahoj0, zlato. Naraňajkuj sa, aby sme stihli školu. Mimochodom som rád, že si sa rozhodla chodiť na víkendy domov. Dom bez teba je...proste je tu prázdno," pobozkal na ma na čelo otec, keď sa náhliac, prešiel okolo mňa. Zastavil sa na chodbe a pred zrkadlom si popravil modrú kravatu, ktorá dokonale ladila s vypasovaným oblekom.

,,Neviem, či budem doma ostávať stále," poznamenala som opatrne. Vlastne som ani netušila, prečo som sa tento víkend rozhodla tráviť doma.

Očami som strelila po palacinkách, ktoré spočívali na pulte, no na jedlo som nedokázala ani len pomyslieť. Žalúdok som mala ako vo zveráku. Natiahla som sa za pomarančovým džúsom a dopriala si poriadny dúšok. Pohár som vrátila späť na miesto a nasledovala otca na chodbu.

,,Kedy som sa balila?" Opýtala som sa zmätene.

,,Deje sa niečo?" Podišiel ku mne otec a na čelo mi pritlačil dlaň.

,,Nie, nič, len...myslím, že na mňa niečo lezie," odpovedala sa polovičnou pravdou a znovu sa zapozerala na kufor, ktorý stál pripravený na chodbe.

,,Nechceš radšej ostať doma? Myslím, že oddych by ti prospel. Vážne nevyzeráš dobre," odvetil ustarostene otec, no okamžite som protestne pokývala hlavou.

,,Budem v pohode," odvetila som neisto, no napriek tomu sa mi na tvári podarilo vystrúhať jemný úsmev. Stačil však na to, aby otca presvedčil.

,,Tak poďme," usmial sa a kufor neveľkých rozmerov v ktorom som prenášala len niekoľko vecí, ak som sa zo školy vracala na víkend domov odniesol ku autu. Následne ho uložil do kufra a vyrazili sme do školy, aby som ešte stihla prednášku o deviatej.

Cesta do školy trvala len niekoľko minút a z nejakého nevysvetliteľného dôvodu som skutočne začala uvažovať o tom, že by som sa z internátu presťahovala späť domov. Akoby nápad, ktorý sa mi ešte pred pol rokom zdal tak dobrý prestával dávať zmysel. Akoby som už prestala mať pocit, že internát mi je bližší, ako môj domov. Možno dokonca aj samotná Carla.

Auto zastavilo pred internátom a otec mi z kufra pomohol vyložiť batožinu. Krátkym bozkom do vlasov sme sa rozlúčili a ja som kufor na kolieskach ťahala za sebou až do budovy školy. Na recepcii som sa pozdravila krátkym kývnutím ruky vrátnika a kroky nasmerovala ku výťahu. Tažký kufor sa mi tento krát nechcelo ťahať schodmi.

Natiahla som sa za kľučkou, aby som zistila, či je už Jenna na izbe. Za nič na svete som si nedokázala spomenúť, či tento víkend odišla domov, alebo ostala na internáte. Dvere boli odomknuté.

,,Aho..., oh, prepáčte," zaspätkovala som a tvár prudko odvrátila na stranu.

Čakala by som čokoľvek, no to, že Jenna bude polonahá hopsať na jednom zo štvrtákov nie. V rýchlosti mi však nenapadlo nič lepšie, ako nechať kufor - kufrom a presunúť sa do kúpeľne.

Posadila som sa na vaňu a tvár si zúfalo zaborila do dlaní. Oči sa mi automaticky zaplnili slzami. Dôvod nebol ten, že som Jennu pristihla pri sexe. Dôvod som vlastne nepoznala. Od chvíle, ako som sa ráno prebudila vo svojej posteli som sa cítila nesvoja.