𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅

15.časť

Arriana

,,Prestaň ma zvádzať, inak ťa tu pretiahnem," prižmúril oči, načo som hlasno vydýchla.

V mysli sa mi prehrávali tie najhriešnejšie myšlienky, aké kedy moju myseľ navštívili. Telom sa mi prehnal roj zimomriavok a najradšej zo všetkého som mala chuť vrhnúť sa na ružové pery, ktoré sa zmyselne skrútili do jemného úsmevu.

,,Je zvláštne cítiť tvoje myšlienky," vydýchol Lucas. ,,Najmä, keď ja myslím presne na to isté."

,,Prečo po tebe tak veľmi túžim?" Opýtala som sa bez akejkoľvek hanby.

Z nejakého, nevysvetliteľného dôvodu som cítila, že je to tak správne a ja môžem byť ku Lucasovi úprimná. Cítil predsa to isté čo ja a ja naopak to, čo on.

Boli to neopísateľné, nevysvetliteľné pocity, ktoré spôsobovali, že sa mojím telom prehnala triaška každú sekundu, kedy sa mi do uší dostal Lucasov hlasný výdych a jeho telo sa čo i len malým kúskom látky priblížilo ku môjmu.

Lucas sa, ako na povel pritlačil bližšie k môjmu telu a tvár nahol smerom dolu, aby sa mi mohol pozrieť priamo do očí. Smaragdovozelené oči moje pocity ešte znásobili.

,,Lucas," zašepkala som v snahe zakryť rozpaky, ktoré sa ma zmocňovali. Napriek tomu, že to bolo celkom zbytočné.

,,Pretože po tebe túžim tiež," odpovedal jednoducho a ja som pohľad tento krát zapichla do zeme. Avšak Lucasova ruka, ktorá zablúdila ku mojej brade mi pohotovo tvár vrátila späť na pôvodné miesto. Znovu som tak bola nútená odolávať tvári, ktorú z časti zakrývali tmavé, havranie vlasy.

Ruku som zodvihla vyššie a jeden prameň si vzala jemne medzi prsty. Ani na jedinú sekundu nespúšťal zrak z mojej tváre.

,,Povedal si, že sa ti mám vyhýbať," premietla som si v hlave posledné slová, ktoré mi adresoval v hotelovej reštaurácii.

,,Čo s tým, keď sa ti nedokážem vyhýbať ja," zapriadol mi tento krát blízko pri uchu a moje vnútro išlo každú chvíľu explodovať.

Už len po pár slovách, ktoré jeho pery vypustili sa mi podlamovali kolená. Čo by asi spôsobil bozk?

Pri tej predstave som si nevedome oblizla pery a Lucasov pohľad sa ešte väčšmi prehĺbil.

,,Ak ťa teraz pobozkám bojím sa, že nebudeme môcť prestať," precedil cez zuby a mňa ani na malý moment neprekvapilo, že presne vedel, kam sa moje myšlienky uberali aj pre tento krát.

,,Tak mi to vysvetli. Vysvetli mi, prečo je to medzi nami takéto?" Presunula som pohľad z vábnych pier do očí, ktoré na mňa pôsobili priam magicky.

,,Myslel som, že ti o všetkom Olívia povedala," uškrnul sa a mierne sa odtiahol, načo moje telo okamžite zareagovalo.

Absencia jeho tela bola silná, ako by som prahla po droge. Nervózne som sa zapýrila na mieste. Aj keď som tak veľmi chcela, nedokázala som svoje telo udržať pod kontrolou.

,,Povedala mi, že spolu byť nemôžeme," odpovedala som, pretože presne to som z rozhovoru pochopila. Vlastne to bola jediná vec, ktorej som skutočne rozumela. Avšak, stále som nerozumela prečo.

,,Nemôžeme," prikývol a mňa znovu opantal pohľad na spodnú peru, ktorá teraz spočívala medzi zubami.

,,Prečo?" Odvetila som priam prosebne.

Ak sa ma do minúty nedotkneš, nevydržím to!

,,Nemôžem ti prezradiť nič o mojej rodine," precedil cez zuby a urobil pomalý krok vzad.

,,Fajn. Tak fajn," rozhodila som rukami a nohami sa všemožne snažila odlepiť od zeme a nechať chlapca s havraními vlasmi stáť samého uprostred ihriska, no moje telo ani pre tento krát nespolupracovalo.

Napokon som sa však predsa donútila na jeden nesmelý krok vzad no skôr, než som sa vôbec stihla spamätať, Lucasove ruky mi silno obopli pás a pritiahli ma v ústrety jeho telu.

Spokojne som zamrnčala, mala som pocit, ako by sa mi práve dostalo dávky, bez ktorej by som viac nedokázala fungovať.

,,Nesmieš o nás nikomu povedať, Arriana. Nikomu!" Pritlačil sa na mňa tak blízko, až som mala problém nabrať do pľúc kyslík.

Dychtivo som prikývla v očakávaní bozku. Nič iné ma v tom momente nezaujímalo. Nič iné som nepotrebovala. Len dostať svoju dávku.

Lucasov výraz sa prehĺbil v podivný úškrn, ako by vedel, aké veľké muky mi svojou nečinnosťou spôsobuje a napokon, veľmi pomaly, neznesiteľne pomaly sa perami priblížil k mojej tvári.

Studený vzduch, ktorý mi pred malou chvíľou udieral do tváre sa zmiešal s Lucasovím teplým dychom, čo spôsobilo, že mi na tele znovu vystúpili zimomriavky.

,,Lucas," zamrnčala som lapajúc po dychu.

,,Arriana," zopakoval potichu, stále mi predlžujúc muky.

Jazykom som si jemne prešla po perách, čo tento krát spôsobilo muky naopak Lucasovi, no on sa neplánoval ani zďaleka trápiť presne tak, ako to pred chvíľou robil mne.

Dravo sa prisal na moje pery a keby ma nedržal v nádrží, určite by som neudržala rovnováhu. Ruky mi závratnou rýchlosťou vystrelili k jeho krku, ktorý som pevne obopla rukami. Lucasove ruky ostávali na mojom páse a priam bolestivo si ma tlačili v ústrety jeho telu.

Priala som si, aby tento moment mohol byť nekonečný. Aby sme mali tú moc zastaviť čas a ja by som mohla prežiť po zbytok svojho života v náručí chlapca s havraními vlasmi a očami jasne zelenými, ako prvá jarná tráva.

Na Lucasovom stisku som však pocítila, že prepadol rovnakým pocitom, ako ja. Že sa jeho telo stratilo v túžbe, ktorá nás oboch spájala a z nevysvetliteľných dôvodov sa niekoľko krát znásobila už len pri letmom dotyku.

,,Lucas," zašepkala som, pretože stisk na mojich bokoch začínal byť nekontrolovateľný.

,,Chceš vedieť, kto naozaj som?" Pomaly sa odtiahol a ja som stále prahnúc po jeho perách jemne prikývla.

Skôr, než sa však čokoľvek udialo, svoj pohľad znovu upriamil do mojich očí, ako by v nich hľadal odpoveď. Odpoveď na otázku, či mi skutočne môže veriť.

A ja som, ako na rozkaz súhlasne prikývla.

Samozrejme, že môžeš.

_________________________________________

❤
Kapitolu venujem tento krát vám všetkým. Za vaše komentáre, voty, povzbudivé slová.
Ďakujem!
❤