𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅

9. časť

Arriana

,,Ahoj," povedal úplne pokojne, akoby ho ani neprekvapilo, že ma tu vidí.

Zvraštila som obočie a prilepila sa o kraj vírivky, ako najviac to išlo.

,,Ty ma sleduješ?" Vyletelo zo mňa zrazu, no hneď v tej chvíli som túto poznámku oľutovala.

,,Presne tak. Teraz si ku tebe vleziem a na silu z teba vyšukám dušu," povedal úplne vážne a ja som po jeho slovách len hlasno preglgla, neschopná akokoľvek reagovať.

Prezrel si môj vydesený výraz a aj v prítmi som spozorovala, ako mu nadvihlo kútiky úst. Cítila som, že sa mi trochu uľavilo. Aspoň som dúfala, že to bol len žart, aj keď dosť nevhodný. Ale čo som mohla čakať od Daviesa?

Osušku zo seba prudkým pohybom strhol a ocitol sa predomnou úplne nahý. Na šťastie som sa stihla včas otočiť.

,,Čo to...To snáď nemyslíš vážne!" Vyprskla som prekvapením.

,,Myslel som, že tu budem sám. Presne, ako ty," povedal zachrípnutým hlasom a nevšímajúc si môj šokovaný výraz  ladne vhupol do vody a ja som sa mohla bezpečne otočiť.

,,Jeden z nás by mal asi odísť," riekla som potichu.

,,Prosím," mávol rukou a zatvoril oči. Hlavu zaklonil do zadu a mohutné paže oprel o kraj vírivky. Ďakovala som bohu za to, že je tu taká tma a nemohol zazrieť vystupujúcu červeň v mojej tvári.

,,Bola som tu prvá," bránila som sa, no Lucas nereagoval.

V hlave som spriadala plán, čo ďalej. Ani za svet by som sa neprinútila vstať a odhaliť sa pred Lucasom len v plavkách. Navyše, moja osuška bola hodená priamo vedľa jeho.

Po pár minútach kŕčovitého čakania Lucas otvoril jeho zelené oči a zapichol ich priamo do mňa.

,,Čo sa tak pozeráš?" Precedila som cez zuby a telom sa mi prehnala vlna hanby.

Prečo si ma do pekla prezerá, ako nejakú korisť?

,,Mám sa na čo," žmurkol na mňa a pohľadom zablúdil na šnúrku plaviek ťahajúcej sa od pŕs k môjmu krku.

S vážnym výrazom na tvári sa pomaly presunul ku mne. Určite som v tej chvíli ani nedýchala. Mala som strach dokonca žmurknuť. Ruky si založil okolo mňa, každú z jednej strany.

,,Nechceš si to tu trochu spríjemniť?" Zašepkal a jeho dych ma pošteklil na tvári.

,,Nie, to určite nechcem!" Vyštekla som okamžite.

Pobavene sa nad mojimi slovami zaškeril a tvár presunul ku môjmu krku. Špičkou nosa jemne prechádzal po krku k lícnej kosti, až sa dostal takmer k mojím perám. Delili nás už len milimetre.

,,Nedokážeš mi klamať," zašepkal a prudko svoju tvár odtiahol, načo som
prekvapene zalapala po dychu.

,,Nechaj ma, prosím," zaprosila som.

Vedela som, že ma neskutočne priťahuje, no zároveň som cítila obrovský strach a hrôzu, ktorá z neho sálala. Nepriala som si nič iné, len aby konečne odišiel.

Oči znovu zapichol do mojich a napriek tomu, že som sa snažila kontakt prerušiť, chytil mi bradu a prudko mi tvár otočil späť ku sebe.

,,Prosím," zopakovala som chvejúcim sa hlasom.

Mala som pocit, že som na pokraji zrútenia, a ak ma nepustí, vybuchnem do historického revu.

,,Cítim tvoj strach a to ma neskutočne vzrušuje, Arriana. Čo s tým teda urobíme?" Zapriadol mi do ucha.