𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅

44. časť

Arriana

Sedela som zabalená v deke s nohami zohnutými pred sebou. Opierala som sa o mäkké operadlo priestranného gauču a pohľad nespúšťala z Lucasa, ktorý do krbu prikladal ďalšie drevené polienko. Pozorovala som, ako prechádza veľkou miestnosťou obývačky a posadil sa za veľký drevený stôl, ktorý slúžil, ako jedálenský.

Tvár natočil mojím smerom a zapichol do mňa svoje zelené oči. Cítila som však, že za jeho pohľadom čosi je. Niečo, čo sa mi možno bál povedať sám. Možno však len hľadal odpoveď v mojich očiach. Možno...

Postavila som sa z gauču a stále zakrútená do deky podišla až ku stolu, kde sedel Lucas. Po celý čas zo mňa nespúšťal zrak, no z jeho tváre by som nevyčítala žiadnu emóciu.

Postavila som sa priamo pred neho a rukami si pri tele stískala kraje hrubej deky. Lucas pomaly natiahol ruky mojím smerom a za hrubú látku jemne potiahol, takže pomaly skĺzla na zem. Očami prešiel po nahom tele a prstami obopol moje boky. Hneď na to si ma prudkým trhnutým pritiahol ku sebe, takže som stála priamo medzi jeho nohami.

Ruky presunul na môj zadok a zatlačil zaň.

,,Nie je ti zima?" Zodvihol ku mne pohľad, načo som automaticky pokývala hlavou.

To, že sa mi celé telo chvelo, nebolo ani zďaleka spôsobené zimou.

Napokon sa však postavil a pred tým, ako ma obišiel, na líce mi vtisol krátky bozk. Prekvapene som sa otočila smerom, kadiaľ kráčal, no zastavil sa pri stolíku, ktorý stál tesne pred vchodom do ďalšej miestnosti, ktorou bola kuchyňa.

Z vrecka nohavíc vytiahol svoj mobil, ktorý zapojil do akéhosi stojana, ležiacom na stolíku. Po chvíli, sa už miestnosťou niesli tóny songu Alan Walker ft. Gavin James - Tired.

Stále som nespúšťala zrak z Lucasa, ktorý si cez telo prevliekol čierne tričko a potom, ako sa vrátil späť ku stolu kde som bez pohybu čakala zodvihol mi ruky nad hlavu, aby mi ho mohol obliecť. Rukami obišiel moje boky a v tričku, ktoré mi siahalo približne do pol stehien si ma prezrel a následne prudko pritlačil na svoju nahú hruď. Akoby nestačilo, že som jeho vôňu nedočkavo nasávala z trička, ktoré zakrývalo moje telo.

Hlavu som pritlačila na nahú pokožku a spokojne privrela oči. Lucasove ruky sa obkrútili okolo môjho tela a čo ma prekvapilo väčšmi bol moment, kedy sa s mojím telom v náručí začal jemne pohupovať do rytmu hudby.

Pomaly som zodvihla tvár na úroveň tej jeho a dlaňami obopla ostré lícne kosti.

,,Milujem ťa," zašepkala som a zodvihla sa na špičky, aby som mohla pobozkať ružové plné pery, ktoré sa po mojich slovách zvlnili do jemného úsmevu.

Následne som si hlavu položila späť na teplú hruď a spoločne s Lucasom sa jemne pohupovala zo strany na stranu.

,,Prepáč, nie som príliš dobrý tanečník," zamumlal mi do vlasov a rukami ma ku sebe pritiahol ešte bližšie.

,,Nie je nič v čom by si nevynikal, Davies," zašepkala som s úsmevom. A rovnako tak som cítila ten jeho. Nemusela som sa pozrieť. Vedela som, že tam je.

,,Mimochodom, máme tu fakt dosť veľký výber vína, takže..."

,,Myslím, že ťa vôbec nespoznávam," prerušila som ho so smiechom a jemne sa odtiahla, aby som mu mohla vidieť do tváre. ,,Povedz, od kedy sa z teba stal taký romantik?"

,,Kriste, to slovo v mojej prítomnosti nepoužívaj," znechutene pokrčil nosom. ,,To určite nie som. Len...chcem, aby bol tento deň...proste chcem, aby to bolo výnimočné," dodal nervózne.

Bola pravda, že som Lucasa nespoznávala, no klamala by som, ak by som tvrdila, že sa mi jeho nové ja nepáčilo. Na jazyku som mala otázku, ktorú som však okamžite zavrhla. Chcela som vedieť, prečo by mal byť práve tento deň iný, ako ostatné. Chcela som mu povedať, že každý deň s ním, je výnimočný, no napokon som sa rozhodla neriskovať a nepokaziť tento moment.

Hudba práve skončila a Lucas sa pomaly odtiahol. Stojac uprostred miestnosti som ho pozorovala, ako kráča do kuchyne a otvára chladničku. Chvíľu na to už v ruke niesol fľašu vína s otváračom.

,,Prepáč, ale poháre som nenašiel," pokrčil plecami a potom, ako otvoril flašu, doprial si poriadny dúšok priamo z nej. Následne mi fľašu podal a ja som si chladné sklo automaticky priložila k perám.

,,Je vážne dobré," prikývla som prekvapene a napila sa ešte raz.

,,Ja viem," žmurkol na mňa. ,,Jedna z mála vecí, na ktoré má moja rodina fakt dobrý vkus."

,,Myslíš, že prídu?" Opýtala som sa, čo som ale v tej chvíli okamžite ľutovala.

Lucasov výraz potemnel a fľašu mi priam vytrhol z ruky. Následne si ju opäť priložil k ústam a tento krát si doprial ešte väčší dúšok.

,,Nevzal som ťa sem preto, aby sme sa bavili o nich. Nechcem, aby si na to teraz myslela. Mysli na mňa," natiahol sa za stolom, na ktorý položil fľašu.

,,To robím vždy," zašepkala som a pohľad upriamila na mohutné paže, ktorými obalil moje telo.

Tlačil sa na moje telo tak silno, až som myslela, že ma rozdrví.

,,Prepáč mi to," riekol potichu, čelom sa opierajúc o to moje.

V sekunde sa ma zmocnil zvláštny pocit. Chcela som sa ho opýtať, čo tým myslí, no nedal mi možnosť. Perami sa pritlačil na moje a vášnivo sa mi jazykom prebil do úst. Ruky mu vystrelili ku mojej tvári a z oboch strán si ju pritláčali na tú jeho.

Tento krát to však bolo iné. Mala som pocit, akoby bol jeho chtíč intenzívnejší, hlbší, ako inokedy. Bozkával ma s takou intenzitou, akoby to malo byť posledný krát. Akoby sme sa lúčili, čo som si nechcela pripustiť. Prudko som sa odtiahla a ruky pritlačila na pevnú hruď.

,,Lucas, čo sa deje?" Opýtala som sa s pohľadom upierajúcim do zelených očí.

Nesúhlasne pokýval hlavou a ustúpil o krok do zadu.

,,Povedz mi pravdu. Prečo sme tu?" Položila som ďalšiu otázku a pocit bezmocnosti sa čoraz viac prehlboval.

,,Pretože som s tebou chcel byť sám," odpovedal, ako by to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete. Neveriacky som prižmúrila oči a pokývala hlavou.

,,Od kedy sme prišli, správaš sa zvláštne. Sľúb mi, že neurobíš nič, čo by som sama nechcela," zodvihla som pred seba varovne prst.

,,Sľubujem, že neurobím nič, čím by som ti ublížil," jemne sa usmial a urobil krok do predu, čím znovu prerušil vzdialenosť medzi nami.

,,Čo to do riti znamená?" Rozhodila som rukami. Jeho odpoveď, ma ani zďaleka neuspokojila.

,,Arriana, upokoj sa. Nedeje sa vôbec nič. Chcem len, aby si si užila tento deň. Chcem, aby si tu bola so mnou. Prosím, buď tu so mnou," postavil sa tesne predo mňa, no tento krát sa ma nedotkol, ako by čakal, kým mu dám súhlas.

,,Som tu," zašepkala som a ruku priložila na teplé líce, načo Lucas odovzdane privrel oči.

,,Ja viem."

_________________________________________

Veľmi sa chcem poďakovať

Ema_Luna, Sis_200, Ayhla_, Dadalili3, michaela583, AureliaStaviarska, xbrumx, lujza66

Za vaše krásne komentáre pri minulej časti. Všetkým vám tiež ďakujem za každú 🌟 či prečítanie. Ste úžasní.