𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅

8. časť

Lucas

Čiernu zásteru s logom klubu som si priviazal okolo pásu a zo skladu sa presunul za bar, kde sa už začali zbierať ľudia. Bolo len osem večer, no klub začínal byť preplnený. To znamenalo jediné. Dnes tu bude poriadny nával. Tento fakt ma však potešil. Veľa práce tiež znamenalo málo času na premýšľanie. Málo času myslieť na Arrianu a obraz ktorý sa mi pred niekoľkými dňami naskytol. Bozkávala Kylea priamo predo mnou. Nie, nemal som jej to ani trochu za zlé, aj napriek tomu, že som vedel aký v skutočnosti Kyle je. Jednoducho to bolelo. A bolelo to tak veľmi, že som zvážil sťahovanie. Myslel som si, že to zvládnem. Že mi postačí ten pocit, keď si budem istý, že je Arriana v poriadku. Nebolo tomu však tak. Ani zďaleka mi pohľad na ňu nestačil. Bol ešte horší, bolelestivejší. Spôsoboval mi obrovské muky. A tiež fakt, že bola tak pekelne blízko a zároveň tak ďaleko.

Pokrútil som hlavou, aby som z mysle vymanil všetky spomienky na dievča, ktoré som stále miloval. Do riti s tým! Mal som chuť kričať, rozbiť všetko, čo sa mi dostane pod ruky, no na miesto toho som iba postával na mieste, ako posledný chudák a pozeral kdesi pred seba.

Z premýšľania ma vyrušil až jemný hlas, ozývajúci sa od baru. Zodvihol som oči smerom odkiaľ prichádzal a uvidel vysoké dievča s čiernymi vlasmi zostrihanými po plecia. Ako prvé som si všimol veľké, zelené oči, ktorými skúmavo behala po mojom tele. Zalapal som po dychu. Bola krásna. Priam nadpozemsky krásna.

Urobil som niekoľko krokov pred seba. Čím bližšie som bol, tým viac sa jej pery vlnili do úsmevu, až napokon ukázala dokonalý riad bielych zubov.

,,Čo si dáš?" Oprel som sa rukami o povrch baru, nespúšťajúc z nej pohľad. Aj keby som chcel, nešlo to.

,,Niečo dobré," odvetila stroho a ja som prikývol.

Nebolo ťažké odhadnúť, čo by mohlo dievča, ako ona piť. Nazrel som do lístka, aby som si overil, aké prísady idú do drinku a už po niekoľkých minútach pred ňu položil vysoký pohár s ovocným nápojom. Nechýbala tiež malá dávka alkoholu. Ako poslednú som do pohára zastrčil sklenenú slamku, ktorú si vložila medzi pery a jemne potiahla. Plnými perami ju dokonale obalila a ja som znervóznel. Bola to dlhá doba, od kedy som sa na žiadne dievča nedokázal ani len pozrieť. Teraz tu však stálo toto dievča, ktoré ma hltalo pohľadom a ja som si zakázal na Arrianu čo i len pomyslieť. Lepší spôsob, ako sa s bolesťou vysporiadať som nepoznal.

,,Je to vážne dobré," doširoka sa usmiala a prstami pomaly pešla po povrchu baru, až sa zastavila pri mojej ruke. Mal som obrovské nutkanie striasť sa jej dotyku, no neurobil som to.

Naďalej som pozoroval jej symetrickú tvár.

,,Prezradíš mi svoje meno?" Položila tento krát ruku na moju a uprene sa mi zadívala do očí.

,,Lucas."

,,Tak čo, Lucas. Myslíš, že by sme spolu mohli niekam zájsť, keď tu skončíš?" Voľnou rukou si okolo prsta obmotala prameň čiernych vlasov.

,,Len v prípade, ak tu na mňa budeš čakať celú noc," odvetil som a pomaly sa odtiahol.

Odrazu mi ten nápad neprišiel až tak dobrý, no bolo neskoro vycúvať.

,,S tým problém nemám," narovnala sa a ja som si uvedomil, že je takmer rovnako vysoká, ako ja. Bol som si istý, že mala na nohách niekoľkocentometrové podpätky, no napriek tomu ma jej výška prekvapila. Ani to jej však neuberalo na kráse. Práve naopak.

,,Tak sa vidíme," krátko som sa usmial a odrazil sa od baru.

Viac som si čiernovlasé dievča nevšímal. Bol som si vedomí toho, že dnes si užijem a to mi stačilo. Aspoň som dúfal v to, že mi to na malý moment pomôže a ja nebudem nútený mysleť na Arrianu.

Blbosť. Nech som sa snažil akokoľvek presunúť svoje myšlienky na krásnu ženu v čiernych šatách cítil som sa ako zaľúbený pubertiak. No malo to aj svoje výhody. Nikdy pred tým som nepracoval tak tvrdo a odhodlane, ako dnes. Bral som si aj objednávky, ktoré som nemusel. Jednoducho som sa snažil zamestnať myseľ.

,,Hej, Davies. Hľadá ťa nejaká kočka," drgol do mňa kolega a ja som automaticky prikývol.

Do utierky som si poutieral mokré ruky a pobral sa presne na miesto, kde pred niekoľkými hodinami stála čiernovláska.

,,Čo...ty?" Prekvapene som zalapal po dychu.

Čakal by som kohokoľvek, no nie ju.

,,Ahoj, Lucas," milo pozdravila, v ruke zvierajúc nápojový lístok.

Niečo mi však na nej nehralo. Pod červenými očami mala obrovské kruhy a tvár neprirodzene bledú.

,,Si v poriadku?" Opýtal som sa opatrne a nepremýšľajúc obišiel bar.

Zastavil som sa až tesne pred ňou a skúmavo si ju prezeral. Čo sa jej do riti stalo?

,,Áno," pípla potichu, no hneď som si všimol, ako sa jej spodná pera chveje.

Statočne zadržiavala plač a ja som netušil, ako mám reagovať. Najradšej by som ju vtiahol do objatia a stlačil tak pevne, že by konečne pochopila, kto naozaj som. Ani to by však našu situáciu nevyriešilo. Alebo skôr moju. Pretože ju nemuselo trápiť vôbec nič. No napriek tomu, tu bolo niečo, čo ju zranilo. A ja som chcel vedieť čo.

,,Poď," položil som jej ruku na lakeť a viedol ju do miestnosti, ktorá slúžila zamestnancom. Nebránila sa a ochotne kráčala vedľa mňa.

V miestnosti sa nachádzal veľký sivý stôl, okolo ktorého boli nepravidelne rozmiestnené stoličky. Tiež tu bola kuchynská linka rovnakej farby a jedna menšia chladnička. V pozadí ku nám doliehala hudba, ktorá sa ozývala z baru.

Arriana postávala na mieste až do momentu, kým som neukázal na jednu zo stoličiek. Jednu z nich som si pritiahol bližšie a posadil sa priamo oproti nej. Na rozdiel od jej stuhnutého tela som sedel uvoľnene, rukami sa opierajúc o kolená.

,,Tak hovor," začal som ako prvý, no Arriana prekvapene nadvihla obočie.

Nechcelo sa jej zverovať sa mi so svojimi problémami, no z nejkého dôvodu prísť musela.

,,Počuj. Viem, že sa nepoznáme dosť dobre na to, aby si mi mohla dôverovať, no ver mi. Nikoho lepšieho na rozhovor tu nenájdeš," pokrčil som plecami, načo sa jej pery zvlnili do jemného úsmevu.

,,Pohádali sme sa. Hovoril mi veci, ktorým nerozumiem. Poslednú dobu sa správa divne. Najprv kričí, následne sa mi ospravedňuje. Pár dní je všetko v poriadku, no potom sa to deje znovu. A ja už viac nevládzem, rozumieš tomu? Som hlúpa, viem to. Nechala som to zájsť tak ďaleko a navyše som do toho zamotala aj teba a veľmi ma to mrzí, pretože..."

,,Hej," prerušil som ju a rukou jej jemne pohladil tú jej. Následne som ju však opäť stiahol späť ku telu.

,,Ty si neurobila vôbec nič zlé, jasné? Nič sa medzi nami nestalo. A rovnako tak si myslím, že tvoj priateľ si neuvedomuje, čo vedľa seba má. Do riti, vieš si vôbec predstaviť, čo by za to, aby ťa mohli mať dali iní?" Rozhodil som rukami.

Napriek tomu, že som sa hnev na Kylea snažil zahnať, pýtal sa nemilosrdne von. Nemohol som však dať najavo, že viem viac, ako si Arriana myslí.

,,Kto, iní?" Uprela na mňa veľké, hnedé oči.

,,No...k-ktokoľvek. Každý by chcel dievča, ako ty," odvetil som prvú blbosť, ktorá mi napadla.

,,Vôbec ma nepoznáš. Nemôžeš to vedieť," protestovala.

,,Nemusím ťa poznať, aby som to vedel."

_________________________________________

❤
Tak ste sa dočkali aj vytúženého stretnutia Arriany a Lucasa. Verím, že som vás potešila. V pokračovaní nás čaká znovu kapitola z pohľadu Lucasa a verte mi, bude stáť za to 😘
❤