𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅

21.časť

Arriana

,,Porozprávame sa neskôr, Arriana. Teraz ťa potrebujem," vyslovil so zaťatou sánkou.

Stále som sedela obkročmo na Lucasovi, ktorý si ma rukami pevne pritláčal na svoje telo.

,,Ako si sa sem vlastne dostal?" Zašepkala som tesne pri jeho tvári, no odpoveďou mi bol bozk, ktorým ma okamžite umlčal.

,,Lucas," jemne som sa odtiahla a položila medzi nás ruku, aby som sa aspoň trochu vymanila z jeho zovretia.

Na Lucasovej tvári sa objavil sklamaný výraz a prudko vydýchol vzduch, ktorý tak dlho potláčal.

,,Prečo tak veľmi tlačíš na pílu?" Opýtala som sa s nadvihnutým obočím. Napriek tomu by som klamala, ak by som tvrdila, že po ňom netúžim rovnako.

Avšak predstava, že by nás tu mohol náhodou počuť otec, pre mňa bola tá najhoršia možnosť.

,,Tlačím na pílu?" Neveriacky pokrútil hlavou. ,,Arriana, ty si ani nevieš predstaviť, ako dlho po tebe túžim. A máš obrovské šťastie, že som sa rozhodol žiadnym spôsobom ťa neovplyvniť," precedil cez zuby a nosom opísal kontúry mojej tváre.

To by si mohol? Oh, isteže mohol. Dokonca si to už urobil.

,,Nemôžem. Nie tu," odpovedala som vzrušene.

,,Ja viem," zašepkal blízko mojej tvári a prudko ma zo svojho náručia pretočil na posteľ.

Hneď na to sa jeho telo ocitlo priamo nad mojím.

,,Č-čo...čo to robíš?" Koktala som s vedomím, že moje slová neberie ani trochu vážne a rozhodol sa moje pocity úplne ignorovať.

,,Pamätáš, čo som ti vtedy na lyžiarskom povedal? Nikdy by som neurobil nič, čo by si sama nechcela," vyslovil potichu a jeho pery pristáli na mojom krku, na ktorom zanechávali stovky malých bozkov.

,,Áno," prikývla som.

Veľmi dobre som si ten moment pamätala, no napriek tomu som nerozumela, prečo mi ho pripomínal, keď očividne nebral ohľad na to, čo naozaj chcem.

Iste, ak by sme si túto situáciu rozobrali a Lucas by mal skutočne v ten moment urobiť to, čo som chcela, dnešný večer by bol hodný do akéhokoľvek filmu pre dospelých. Ja som však svoju túžbu musela ovládnuť, aj keď to sa mi zdalo priam nemožné.

Napriek tomu sa večer skončil skutočne len pri bozkoch. Po tom, ako Lucas niekedy nad ránom zaspal som ležala nehybne na posteli a vďaka vychádzajúcemu slnku, ktoré začínalo prenikať do izby sledovala jeho pokojne dvíhajúci sa hrudník.

Ležal na chrbte a hlavu mal jemne pootočenú mojím smerom. Pohľad som presunula na napuchnutú peru, ktorú mal jemne pootvorenú. Na líci sa mu vynímala malá modrina, ktorú som si všimla až teraz. Prstami som mu jemne odhrnula čierne vlasy z tváre, no s ním to ani nehlo.

Pri tomto chlapcovi by z neba pokojne mohli padať aj traktory, aj tak by sa zrejme nezobudil. Pri tej predstave som sa musela usmiať, no napokon som sa pomaly postavila a podišla ku dverám, aby som urobila to, čo ma malo napadnúť už večer. Zamknúť.

Podišla som ku posteli a čo najpomalšie svoje telo položila hneď vedľa Lucasovho. Otočila som sa nabok, aby som mala čo najlepší výhľad, pokým nezaspím. Únava, ktorá však na mňa dopadla mi nedovoľovala udržať oči otvorené viac, ako niekoľko sekúnd.

V momente, ako som však oči zatvorila, na páse mi pristála ťažká ruka. Prudko som otvorila oči, no Lucas tento krát ležal otočený oproti mňa. Naše tváre sa nachádzali len niekoľko milimetrov od seba a na tvári som cítila jeho horúci dych. Bol však stále rovnako pomalý, takže som si bola istá, že spí.