❤❤❤
Mojí verní čitatelia a je to tu,
oficiálne prvá kapitola. Dúfam,
že sa vám zapáči.
❤❤❤
Amína
Sedela som v kuchyni na jednej z tých barových stoličiek. V ruke som držala šálku horúcej čokolády. Pozerala som pred seba rovno do okna, kde slnko osvetľovalo zelenú trávu.
Tretí ročník sa mi podarilo spraviť úspešne. Moja babí bola na mňa veľmi pyšná. Darovala mi jednu vec, čo nosila ešte pred tým, než sa narodila moja nebohá mamička. Svoju brošňu. Bola to jagavá zelená vážka.
Hneď ako som ju uvidela spomenula som si na Benjamína Stona, ktorý mi ukázala jazero, kde boli vážky.
Hneď moje uši spozorneli ako sa po chodbe ozývali hlasité kroky. Vedela som, že onedlho prídu do kuchyne.
„Ahoj. Dlho si čakala?" Pri zárubni sa objavila kučeravá strapatá hlava.
„Čo myslíš?" Mykla som plecami.
Ten sa len samoľúbo uškrnul. Vzal mi z rúk šálku, ktorú si priložil k perám. Čakal na moju reakciu. Ja som sa snažila zachovať chladnú hlavu. Takto z rána sa mu nepodarí ma vyprovokovať.
Skôr ako vypil šálku do dna, stihol sa na mňa pozrieť tým svojím povýšeneckým pohľadom.
Ja som ho slabo udrela do hrude. Toto sa on snáď nikdy neodnaučí.
Šálku položil na stôl. Chytil sa za srdce s tým, ako ho to veľmi bolí. Ja som ho ignorovala. Jeho malé divadielko som si nevšímala.
Postavila som sa na nohy s tým, kedy konečne vyrazíme. Benjamín to hneď pochopil. Zobral si kľúče, ktoré viseli na klinci.
„Dneska zažiješ prvú letnú jazdu." Hrdo odvetil.
Obaja sme došli dole, kde mal za domom zaparkovanú štvorkolku. Jazdu na nej som si zvykla. Sama som bola pokojnejšia, keď sme jazdili práve na štvorkolke. No Ben chcel viac. Toto leto začal rozmýšľať o motorke, ktorú plánuje si aj kúpiť. Na to som mu len jednu vec povedala: Nech na to zabudne, že budem s ním jazdiť.
Od kedy som ho prišla pozrieť do nemocnici, v ktorej bol vďaka mne, som si to stále vyčítala. Teraz sa už nad tým zasmejem. Dokonca aj on, že ho arogantnosť dobehla a podrazila mu nohy.
Keby niet tej nehody, možno by nás to nespojilo.
Vždy som ho chodievala navštevovať raz babku a raz jeho. Babka sa z toho dostala skôr ako on. Predsa kŕčové žili je raz dva ako nejaká zlomená noha.
Benjamín sa stihol zblížiť aj s mojím bratom Jeremym. No sama neviem, či ma na neho dobrý vplyv, keď ho brat stáva na piedestál. Každý máme svoje chyby.
Rovnako ako môj brat aj babka si ho obľúbila. Vždy keď v nedeľu navarila kováčik, pozvala aj Stonovcov. No nikdy sa Benov otec k nám nezastavil. Ten sa akoby vyhýbal. Vlastne bol stále preč.
Myšlienky som sa snažila dať bokom. Chcela som si užiť jazdu, ktorú mi Ben ponúka. Silno som sa tískala k nemu ako som len mohla. Pod rukami som cítila jeho napnutú hruď. Určite mal na tvári ten jeho spokojný výraz, že sa ho presne takto dotýkam. Teda musím.
Nohy som tlačila, čo najviac dole, aby mi počas jazdy nemykli.
Teraz som bola na jazdu pripravená. Vlasy som mala ulízané do copu, aby mi nepadali do tváre.
Ben si to uháňal do lesa. Jazdil po vyjazdenej cestičke, kde sa dostane len traktor.
Raz mi spomínal, že keď neskoro večer tadiaľto išiel stretol srnku, ktorá ho z diaľky počula a utekala. Snažil sa ju naháňať ale ušla mu v hustom lese, kde už sa in nemohol dostať. Hrozilo, že sa zamotá medzi konármi.
Les po veľkej zime, vyzeral byť akoby ožíval. Doslova mi vyrazili dych. Ich farba bola taká lesklá a krásne zelená, až mi to ťahalo oči. Musela som ich mierne privrieť, pretože mi začali slziť očí.
Ben zastavil na neďalekej lúke. Opäť to bolo nové miesto. Sám vystúpil zo štvorkolky. Ja som však zostala sedieť.
Zo štvorkolky, konkrétne z uloženého priestoru, si vytiahol zapaľovač a krabičku cigariet. Následne si jednu zapálil. Jeho pľúca dýchal nie čistú krásu prírody ale nikotínu.
Zišla som dole zo štvorkoljy, nech mi nohy odtŕpnu. Predsa dlho sedieť rozkročená nie je nijaká sláva. Poobzerala som sa po okolí. Boli sme tu úplne samí. Len ja a on.
Benjamín vydýchol pár koliesok dymu. „Chceš si zajazdiť aj ty?" Chrapľavo vyslovil otázku, ktorá ma zaskočila.
„Akože štvorkolku?" Prekvapene som na neho zažmurkala. Nikdy mi na nej nedovolil riadiť, i keď som ho párkrát pýtala, či si to môžem skúsiť. Teraz to bol on sám, čo sa ponúkol.
„A na čom inom by si chcela jazdiť?" Zasmial sa tým arogantným spôsobom ako to vie len on.
„Bertold!" Vykríkla som jeho stredné meno, čím som ho chcela len vyprovokovať.
„Odvolaj to." Snažil sa zúriť, ale akosi mu to nešlo. Jeho pery sa vykrivili skôr do úsmevu ako na pomlčku.
„Nie." Vyplazila som mu jazyk.
To už odhodil cigaretu na trávnik, ktorú s nohou podupal, aby nezapálil les. Rozbehol sa ku mne.
Ja som začala behať okolo štvorkolky, aby ma nechytil. Zastavila som sa pri jej zadku. Lapala som po dychu. To už ku mne dobehol Ben.
Jeho mocné ruky si omotal okolo môjho úzkeho drieku. Pery priložil k uchu. Dýchal chrapľavo a prerývane. Moje telo sa zachvelo. Privrela som oči. Nechala som sa unášať pocitom túžby, ktorá teraz vzniká.
Benjamín si ma pritlačil na hruď ako to len šlo. Cítila som z neho nikotín. Už som bola na tú inú vôňu zvyknutá. Nevadilo mi to ako na začiatku.
Mlčky ma začal bozkávať na krku. Pomaličky sa presúval na moje pery. Jemne ich jazykom oblizol, aby boli vláčne a sviežejšie. Potom ich začal sať.
Ja som to dlho nevydržala a sama sa zmocnila jeho pier.
„Mínka." Jemne ma oslovil, čím prekazil môj bozk.
Ruku si položil na môj zadok, ktorý hneď stisol. Z hrdla sa mi vydral krátky ston.
Benjamín Stone sa chce som ňou hrať.
Obtrela som sa mu svojím rozkrokom o ten jeho. Teraz to bol on, čo zastonal.
„Snažíš sa ma zviesť?" Zapriadol mi do ucha.
„Ani nemusím." Šepla som mu.
Sám sa pre seba usmial, pretože som mala pravdu. Bol len môj.
