❤❤❤
Veľmi krásne ďakujem za každé vote a za každé pozretie! ❤
Venujem: staroflife25, Miskaaa3231, Linka760, lkrajcikova, Nina771, MartinaNiov, kubko2003, tanamichlova, BELAreader02, BELAreader02, _Dark_sister_, 1TheAngelDevil1
Užite si časť.
❤❤❤
Benjamín
Rozmýšľal som nad tým, čo Amínu včera trápilo. Ja sám nerozmýšľam dopredu. Uvedomoval som si, že obaja máme iný pohľad na vec.
„Nejdeš sa prezliecť?" Prerušila môj tok myšlienok moja mama, ktorá pripravovala večeru pre viac ako dvoch ľudí.
Dnes bola upravená viacej ako inokedy. Dokonca pod kuchynskou zásterou mala elegantné šaty. Jej zvyčajne strapaté vlasy mala zviazané do elegantného účesu. Na perách mala výrazný červený rúž.
„Prečo?"
„Príde otec. Tak utekaj sa pekne obliecť. Vieš aký je háklivý, keď pobehuješ v starých teplákoch." Bez toho aby sa pozrela na mňa, si ďalej miešala omáčku.
Otec nemal rád, keď pri večeri alebo na obede sme oblečení ako keby sme šli kopať kanále. Takto to on vždy nazýva. Mama si raz sadla za stôl aj so zásterou. Otca to totálne vytočilo. Že takto má vyzerať jeho žena? Hneď ju poslal, aby sa upravila.
Preto som mamu poslúchol, pretože zjazdí ju nie mňa. Vždy to tak bolo. Vždy jej vyčíta, že nemá nado mnou autoritu.
Obliekol som si čierne nohavice, ktoré vyzerali byť nielen pohodlné ale aj spoločenské. Taká čierna klasika.
Znova som vybehol dole. Podišiel som k mame a dal jej letmý bozk na líce. Tá s iskrami v očiach sa otočila na mňa.
„To za čo?"
„Za to že dnes budeš statočná." Oplácal som jej úsmev, ktorým ma vždy obdarúvala.
„Ach, Bertie." Svojím nežným hlasom ma oslovila. Chytila ma za hlavu a priložila si ju o tú svoju.
Bolo to ozaj komické, pretože som bol od nej o hlavu vyšší. Mama bola nižšieho vzrastú. Ja som výšku zdedil po otcovi.
„Cítiť tú dobrú náladu." Do kuchyne vošiel otec. Mal na sebe smoking ešte z práce. Kravatu mal mierne povolenú. Musel si ju povoliť ako došiel domov.
Hneď ako ho mama zbadala, dala si dole zásteru, ktorú ihneď prevesila o stoličku.
Dnes nebudem jesť na barovej stoličke ako tam obvykle zvyknem jesť, ale za stolom na klasickej stoličke, kde na čele bude otec.
Ja s otcom sne si sadli na svoje miesta, zatiaľ čo mama podávala na stôl jedlo.
„Dobrú chuť, miláčik." Pobozkala otca na líce.
„Ďakujem, drahá." Pustil sa do jedenia.
Všetci sme mlčky jedli, pokiaľ sa otec rozhodol prelomiť ticho. „Mám skvelú novinu. Povýšili ma. Som zástupca riaditeľa."
Bola to pozícia, na ktorú musel byť veľmi pyšný. Predsa mal aj on firmu aspoň sčasti pod kontrolou. Toľko čo som vedel, tu firmu založil môj pradedo, ktorú zdedil môj dedo. A po ňom zdedil otcov bratranec, pretože v tom čase bol starší a súrne potrebovali nového majiteľa.
„To je úžasná novina." Mama ho chytila za ruku, ktorú mal položenu na stole.
Rovnako som vedel, že bude mať zvýšený plat. Už teraz sme si žili na bohatej nohe.
„A to nie je všetko." Chvastal sa otec. „Do firmy sme vzali tu na nášho Benjamína."
A tým mi vyrazil dych. Ja a pracovať. Už teraz?
„Drahý." Mama sa usmieva od ucha k uchu. Bola veľmi šťastná. Vedela, že teraz nemusím nikam odchádzať. Budem tu s ňou hoci už nie tak často ako do teraz.
„Počuli ste. Synak už som si to premyslel. Nepôjdeš na vojenskú školu ale som ňou do práce. Ukážem ti všetko potrebné, čo ti treba vedieť. Zvyšok už zvládneš hádam sám." Odvetil otec.
„No Benjamín. Nie je to úžasné?" Otočila sa ku mne mama. Čakala čo na to odpoviem.
Chvíľu som váhal. Čo by som mal iné povedať. Praktický som bol rád, pretože nikam nemusím odísť.
„Áno.... Áno..." Samého ma to prekvapilo, ako som sa zakoktal.
Hneď som si spomenul na Amínu aká bude šťastná. To už ju nebude trápiť budúcnosť ani koniec leta. Lebo ja tu budem stále.
Sám som musel priznať, že nikdy som nebol z otcovho príchodu taký rád ako teraz.
„Fajn, synak. Ešte sa o tom budeme baviť. Teraz by sa zišlo vhod nejaké poriadne šampanské."
Mama sa postavila. Z baru vybrala jedno drahé šampanské, ktoré kúpil otec na výnimočné udalostí. Vytrhol mame fľašu z rúk a hneď ju otvoril. Nalieval nám do prázdnych pohárov.
Všetci traja sme zdvihli svoje poháre na hor a štrngli si.
„Na prácu." Ozval sa otec.
Mama si len mlčky odpila zo šumivého vína, ktoré bolo sladké. Sama nepracovala. Otec jej to zakázal. On bol živiteľ a ona domáca pani. Na starosť mala mňa a o domácnosť. Neraz sa preto aj hádali. Chcela pracovať, ale nemôže.
Preto som sa raz zaprisahal, ak moja žena bude chcieť pracovať, tak nech. Keď ju to bude napĺňať, nech si pracuje. Nebudem ako môj otec. Už len preto že je to žena nemusí predsa trčať doma.
