❤❤❤
Venujem lkrajcikova
❤❤❤
Už sa perami letmo dotkol môjho kútika. Skôr ako ma stihol pobozkať aj na pery, uhla som hlavou na bok. Jeho ústa pristáli na líci.
Vzdialil sa odo mňa o krok dozadu. Kamennou tvárou si ma premeriaval. Na chvíľku privrel oči a znova ich otvoril. Jemne sa mu bielka lesklý. Musel zadržať nezbedne slzy, ktoré sa chceli dostať von.
„Nie potom..." začala som rozprávať. No on ma nepočúval.
Pozeral sa na mňa tým neprítomným pohľadom. Bol myšlienkami inde. Len nie pri mne.
Zlomene sa pozrel do mojich oči. To čo som aj začala rozprávať, som sa zasekla uprostred vety. Nevedela som jednoduchú vetu dopovedať. Akoby som nič nemala na jazyku. Žiadnu myšlienku. Žiadne slovo.
Bez mlčania sa mi otočil chrbtom. Sám vošiel naspäť do baru, odkiaľ sme vyšli.
Rozbehla som sa za ním.
Stihol otvoriť dvere. Nevyšiel dnu. Moja ruka mu chytila rameno. To už sa otočil. Oči mal veľmi smutné, čo ma pichlo na srdci.
„Ja som..."
Jeho pohľad ma pálil. Sama som musela nahlas preglgnúť. Naozaj som pri ňom strácala slová. Práve v tejto chvíli som sa za to nenávidela. Nevedela som mu normálnu vetu povedať.
Nevedela som mu nahlas povedať, že chcem to vrátiť naspäť. Že môžem skúsiť mu odpustiť. Že si vyžadujem od neho vysvetlenie. Všetko len hlavne, nech sme spolu. Nech znova pokračujeme tam, kde sme skončili. Už viac takto nechcem byť.
Chýba mi.
Ale to som mu nebola schopná nahlas povedať. Bolo ešte skoro. Zas toľko odvahy som nemala.
Z myšlienok ma prebral, že mi dal dole ruku so svojho ramena. Vošiel dnu a za sebou zatvoril dvere. Videl, že mu dnes nič zmysluplné nepoviem. Možno som ho ja sama tým ranila, že som ho len zdržiavala.
Ešte som tam chvíľu stála a zízala na dvere. Bola som vykoľajená. Hlavne so seba. Čo som mu to vlastne chcela povedať?
Pozrela som sa na nočnú oblohu, akoby som čakala odpoveď od boha alebo od niekoho, kto je tam hore a pozerá na nás.
A potom som sa rozhodla ísť domov. Predsa je zajtra prvý školský deň.
◼◼◼
„Ahoj. Ľúbim ťa." Povedala Lauren a objala Codyho.
Ten jej objatie obetoval. Privoňal si k vlasom a mierne privrel svoje viečka.
„Drž sa, princezná." Pobozkal ju na vlasy a odtiahol sa.
Po celý ten čas som tam stála pred školou v slávnostných šatách držiac malý kvet. Pozerala som sa na zamilovaný párik a pri tom sa samú seba ľutovala.
Chýbal mi.
Chýbali mi jeho dotyky. Jeho objatia. Dokonca aj jeho sexy chrapľavý hlas, ktorý mi zaznel v ušiach, hlavne keď mi čosi zapriadol doň.
Z ťažká som si povzdychla. Dnes nie. Samu seba som povzbudila. Nemôžem na neho myslieť. Dnes nie. A hlavne nie na včerajšok.
Sama som sa chytila za hlavu, že som mohla čosi povedať. No vždy som sa zasekla.
„Ideme?" Pred tvárou sa mi zjavila Laurie. Na perách mala šťastný úsmev o čom nasvedčovalo, že je vo vzťahu s Codym naozaj šťastná. Priala som jej to.
„Prepáč.... ale čo si to hovorila?" Nechápavo som sa na ňu zatvárila.
„Si v pohode? Vyzeráš naozaj hrozne." Hneď si ma premeriavala.
„Cítim sa fajn. Naozaj toto dievča potrebuje vedieť, že vyzerá hrozné. Fakt super." Nadurdene som vykročila k škole.
„Prepáč, ale mám o teba starosť." Dobehla ma, hneď ako sme obe vošli do veľkej budovy zvanej škola.
„O tom pochybujem. Veď si úplne zalaskovaná s Codym." Zamrmlala som.
No ona to počula.
„Nebuď takáto. Iba sa ťa snažím upokojiť. Vidím, že ti Benjamín po rozume stále behá." Dala si ruky v bok. To už jej zmizol z tváre ten spokojný výraz, ktorý jej zostal, ako od nej odišiel Code.
„Nespomínaj jeho meno." Mávla som rukou. Naozaj som sa nemienila ešte o ňom rozprávať.
„Bože, Amína." To už ma chytila za ramená.
„Čo chceš odo mňa počuť? Že mi stále chýba? Že po nociach nič nerobím, len plačem? Že chcem, aby sa ku mne naspäť vrátil?" To už som sa naozaj prestala ovládať a vyletela som na ňu.
Okamžite ma pustila. Zapozerala sa mi do očí. Ukazovákom mi zotrela slzu. Jej vyraz bol naozaj smutný a súcitný.
„Prepáč mi to." Bez váhania ma objala. Najprv som ju rukami neobjala ale potom predsa len. Položila som si ma jej chrbát svoje ruky a privrela očí.
Zázračné som sa cítila o kúsok lepšie. Možno som len potrebovala niekoho, kto by stál pri mne. Kto by mi dal najavo, že nie som sama. Že mám tu osobu, na ktorú sa môžem spoľahnúť. A ňou bola ona. Lauren.
Až teraz som si začala plne uvedomovať, čo jeden chlap spraví so ženami.
S Lauren sme boli dlhoročné priateľky a všetko sa to skončilo pre jedného muža. Naše puto sa roztrhlo. A teraz keď odišiel, znovu sme sa našli. Znovu sme sa chytili toho istého lana, ktoré sa už dávno pretrhlo. Teraz je o čosi kratšie ale za to pevnejšie.
