❤❤❤
Venujem MartinaNiov
❤❤
„Benjamín!" Z kuchyne sa ozýval mamin hlas.
Už podľa vône, ktorá sa šírila po celom dome, som vedel, že pečie. Vedel som, že mama pečie len vtedy, ak ma na to pádny dôvod. Totiž ona nerada pečie.
Preto som rozhýbal svoje telo a došiel za mamou. V kuchyni som ju zbadal stať pri linke. Na sebe mala zásteru, ktorú používala pri varení. Na brade a na ľavom líci mala stopy po múke. Vyzerala naozaj vtipné. Takto zafúľanú som ju málo kedy uvidel.
„Chvála bohu. Rýchle mi umy lavór, potrebujem práve ten veľký." Ukázala na špinavý lavór. Zatiaľ čo ona aj so zafúľanými rukami išla lámať horkú čokoládu na malé kocky.
„Čakáme niekoho?" Pustil som vodu a začal umývať lavór.
„Áno, čakáme. Príde tvoja stará mama aj so starým otcom." Rukou ukazovala nech sa poponáhľam.
„A kedy?"
„Na večeru. Sami sa ozvali, že chcú ťa prísť pozrieť. Tak som ich pozvala na obed teda na večeru. Bože, Ben. Nemôžeš si pohnúť?" Nervózne odvetila.
Bolo vidieť, že z ich príchodu nie je dvakrát nadšená. Ani som sa nedovil. Príde mamina svokra a svokor. Už dávnejšie som si všimol, že nemali spoločnú reč. Rozprávali sa len tak formálne.
„A otec tu bude?" Ďalej som sa pýtal.
Tiež som sa nijako netešil na ich návštevu. Znamenalo to, že si musím obliecť tie najlepšie šaty.
„Do frasa." Zanadávala ako náhle jej na zem spadla malá tubička čokolády.
Rýchle ju dvihla. Dala ju pod lampu, aby zistila, či na nej nie sú smietky. Pre istotu ju ofúkla, aby predsa len neboli žiadne.
„Mama, pokoj!" Umyl som lavór. Začal ho utierať, aby ho mohla používať.
„Ja len. Ach... nikdy ma nemali v láske. Keď som ňou komunikujú, proste to z nich cítim. Že pre tvojho otca čakali lepšiu ženu ako som ja. Ach... zlatko..." jej oči zosmutneli.
„Mami...." Jemne som ju oslovil.
To už sa sama rozbehla ku mne a vzala ma do objatia. Pravou rukou som ju potľapkal po chrbte, len aby sa cítila o kúsok lepšie.
„Dobre, dosť bolo. Inak sa mi ten koláč spáli. To už by ma ohovárali mimo domu." Jemne sa zasmiala. Sama ma pustila a dala sa ďalej do pečenia. Dala čokoládu variť na pec.
„Treba ešte s niečím pomôcť?" Pozrel som na mamu. Tá rozmýšľala, s čím by som jej pomohol.
◼◼◼
Starý rodičia zazvonili na dvere. Mama si nervózne zastrčila kučeravý prameň za ucho. Nahodila úsmev, ktorý bol skôr falošný ako úprimný.
„Ako vyzerám?" Otočila sa ku mne.
„Nádherné." Úprimne som sa na ňu usmial. Naozaj jej to seklo. Mala na sebe krátke spoločenské šaty, ktoré boli v bledo ružovej farby.
Ja som mal na sebe šitý oblek, ktorý som mal naposledy na tej večere u strýka a to ma vedie k spomienkam na Amínu.
Chýbala mi.
Teraz som musel nachvíľu svoje emócie vypnúť. Musím mať pri starých rodičov chladnú hlavu. Musím sa ukázať ako silný muž, akým je ním aj môj otec. Vždy som bol rád, ak občas došli a boli na mňa pyšný. I keď sme nikdy nemali tak blízky vzťah ako ma...
A už som zase pri nej.
Mama otvorila dvere. Spoza nich vykukli dve staré hlavy. Na sebe mali drahé oblečenie. Ako prvá si vykročila do domu moja stará mama a za ňou jej manžel.
„Vitajte. Jedlo je už na stole." Povedala mama.
„Áno, cítim. Aj čosi pripálene." Stará mama pokrčila nosom. Musela zacítiť pripálené kurča, ktoré mama popri koláči aj naň zabudla, že sa pečie.
„Ha ha." Nervózne sa zasmiala moja mama.
„Čo už. Vždy som vravela Charlesovi, nech si vyberie takú ženu, čo zvládne uvariť jednoduché jedlo." Mrzuto odfrflala. „Benjamín, ako si mi len vyrástol." Otočila sa ku mne prudko. Vycerila na mňa svoje zuby, ktoré už neboli jej.
„Tak rada ťa vidím. Pripomínaš mi tvojho otca, keď bol v tvojom veku." Pobozkala ma na obe líce. Starý otec mi len potriasol rukou.
„No, poďme jesť. Som zvedavý, čo moja nevesta navarila. Len aby sme necestovali tak dlhú cestu nadarmo." Falošné sa zasmial.
Ja som len pozrel na mamu, nech hlavne dýcha. Celý čas bola akoby vyvedená zmieri.
Všetci sme do kráčali k stolu, kde sme začali už jesť. Vyzeralo, že im večera chutí. Polievka bola klasická - slepačí vývar. Na druhé sme mali ryžu s kuracím mäsom, čo sa troška pripieklo. A na koniec koláč indián, ktorý sa mame skutočne vydaril.
„Benjamín." Oslovil ma starý otec. „Prišli sme vlastne za tebou. Tu to s babkou sme rozmýšľali o našom majetku. Ako vidíš nie sme najmladší. Dom by sme ti ponechali. Keďže tvoj otec už dom má. No samozrejme na tvojho otca tiež nezabudneme. Ale ty. Ty si nás jediný vnuk a preto by sme boli radi, ak by si raz niekedy v budúcnosti býval v našom dome so svojou rodinou, na ktorú máš samozrejme ešte čas." To už pozrel na moju mamu. „A Grace tak isto aj na teba myslíme."
„Nič nechcem. Môj podiel darujte Benovi. Ja som sa nevydávala za peniaze. To si zapíšte za uši." To už vstala so stoličky a odišla od nás ďalej. Otočila sa nám chrbtom a vytiahla z baru červené víno.
Fľašu položila na stôl. Starý otec ju vzal a hneď otvoril.
„To sme nikdy netvrdili, je tak?" To už sa otočil na svoju ženu.
Mama ukladala poháre na stôl. Vzala starému mužovi fľašu a každému nalievala do pohárov.
„Áno, moja drahá Grace. Nikdy sme to netvrdili. Len..."
„Len ste neboli som ňou spokojný. Nemusíte sa pretvarovať. A už vôbec pred Benjamínom." Skočila do reči.
„Ale Grace. Konáš impulzívne. Prišli sme s mierou a za ten čas sme si ťa obľúbili. Charles bol náš jediný syn, preto sme chceli pre neho len to najlepšie. A veď ty sama vieš z akých pomerov pochádzaš." Začala stará mama.
„Viem to veľmi dobre." Zaťala zuby. Videl som, že sa mama naozaj drží, aby im niečo hnusné nepovedala.
Maminu poznámku sa rozhodli ignorovať.
„Na Benjamínovu budúcnosť." Starý otec zdvihol pohár nahor. Pozrel na nás, nech to spravíme aj my.
„Na zdravie." Povedala mama.
To už sme si všetci štyria štrngli a odpili si z pohára. Mama vypila celý obsah alkoholu.
