❤❤❤
Venujem BELAreader02
PS: Egomaniak od Vi Keelandovej naozaj odporúčam si prečítať.
Je skvelé napísaná.
❤❤❤
„No tak, zlatíčko, ty si nejdeš zaplávať?" Pozrela na mňa babka.
Dokonca sama bola v celých v plavkách. Jej telo nebolo dvakrát štíhle ako zvykli byť mladé ženy. Bola zaoblenejšia, no i tak vyzerala byť atraktívna. Dokonca by som povedala, že to mäso navyše ju skôr omladzovalo.
Vedľa nej stál v plávkových kraťasoch nik iný než Rafael. Tiež vyzeral na svoj vek svižne.
Musela som sa pri nich dvoch uškrnúť. Človek by si pomyslel, že sú dlhoročný manželia. No len málo kto tušil, že moja babí randí na staré kolená.
„Neskôr za vami prídem." Pozrela som na bazén. V ňom som uvidela ako brat čaká na jazdu toboganom. Pred ním bolo pár deciek. Chlapec musel byť trpezlivý. Podupkával si tam s nohou. Sem tam sa pozrel dole, kde som ja ležala na deke. Tiež som mala na sebe plavky, aby som aspoň troška nejaký bronz chytila.
„Dobre. Ale že naozaj. Inak ťa tu..." To už pozrela na Rafaela. „Tento ťa sám do nej hodí."
„Tvoja babka si len vymýšľa. Skôr by som prišiel o kosti. Už nemám takú kondíciu ako kedysi." Mierne sa zasmial. Sám si uvedomoval, že už nie je ten mladý mládenec, čo ním bol.
„Naozaj, pôjdem do tej vody." Pritvrdila som, len aby si šli zaplávať.
„Dobre, Amína." To už sa obaja otočili na odchod.
Pozerala som na nich, ako opatrne kráčali okolo bazéna. Rafael vošiel do vody ako prvý. Mojej babke galantsky nastavil ruku, aby sa ho chytila. Tá ju prijala. Spravila zopár krokov a už bola pri ňom vo vode.
To už sa obidvaja od seba oddelili a šli si zaplávať. Ešte si čosi zašepkali, na čo sa babka huncútsky zasmiala. Rafael jej dal menší náskok a až potom za ňou začal plávať.
Keď sa nad tým zamyslím...
Nikdy som nevidela babku takú šťastnú ako je teraz. Ako boli aj prípady, že skutočne bola šťastná. Ale ten druh šťastia je úplne iný.
Medzi nimi dvoma bolo určite puto. Puto ktoré po rokoch sa zblížilo. Ktoré sa po rokoch našlo, len aby obe duše, obe srdcia sa spojili v jedno.
Boli do seba naozaj zamilovaný.
Vytiahla som z tašky malú knižku, na ktorú som sa pripravovala veľmi dlho. Doslova som rozmýšľala nad tým, či si ju mám kúpiť. Obálka ma naozaj zaujala. Bola to kniha s názvom Egomaniak od spisovateľky Vi Keelandovej.
Čítala som recenzie na tú knihu. Každý ju chválil. Tak isto samotnú autorku. Preto som prestala váhať a hneď si ju kúpila, teda objednala.
Nikdy som si k nej nenašla čas, kým som bola s Benom. Potom som aj na ňu akosi zabudla, že vôbec tróni medzi moje ostatné knihy na polici.
Keď som sa balila na tento malý výlet, vzala som si tie najpotrebnejšie veci. Zablúdila som k tej polici a v nej našla novú knižku, ktorá čakala, kým si ju konečne prečítam.
Obsah bol tak isto sľubný. Hlavná postava bola párová terapeutka a ďalšia hlavná postava bol rozvodový právnik.
Preto som otvorila knižku, jemne si k nej privoňala a začala jednotlivé stránky čítať. Kniha ma doslova vsunula do deja. Akoby sa mi to samé od seba premietalo v mojej hlave. Ako taký film, ktorý si pozretie. Ale to bolo iné. Tú som si sama postavy predstavila.
◼◼◼
Z čítania ma vyrušilo šplechnutie vody.
„Hej!" Skríkla som. Pozrela som na bazén. Ak by som nezatvorila knižku včas, všetky stránky by zmokli.
Položila som ju pod deku.
„Si niečo sľúbila." Uškrnula sa babka. Pri nej bol Rafael a dokonca aj Jeremy, ktorý bol pripravený znova ma zasiahnuť s vodou.
„Ach." Pretočila som očami.
To by nemalo byť také nebezpečné. Musím byť silná. Sľúbila som im to. Stačí len vojsť do vody a držať sa kraja. Áno, presne to urobím.
Keby tu bol Benjamín a pomohol by mi s tým. Ale nie je. Sama som ho od seba odohnala. Ale jeho vinou. Stále som sa hnevala. Možno som sa unáhlila. Možno som predsa len mohla dožadovať vysvetlenie. Iste by sa jedno našlo. Ale otázkou bolo, či by som mu verila...
Držala som sa zábradlia a pomalým krokom som stúpala nižšie a nižšie. Vodu som cítila. Už mi začínala byť po pás. Poriadne ma to zmiatlo. Prudko som zadržala dych. Naozaj to bol veľký krok vojsť do tej vody.
Už som bola v nej celá ponorená. Musela som sa naozaj zasmiať. Nebola hlboká. Akoto?
„No konečne." Zasmial sa Jeremy.
„Hádam, že si to bol ty, kto ma ošpliechal." Skrčila som obočie, čo znamenalo odplata. Ani som nečakala ako brat na to zareaguje a už som ho špliechala vodou.
Ten si len ľahol na chrbát a začal kopať nohami. Všetko pošlo na mňa. Tanker som prehĺtala vodu. Ledva som sa udržala na hladine. To bol naozaj zlý nápad.
„Dosť! Prestaň už!" Kričala som. Nič. „Vzdávam sa. Vzdávam!!!"
To už prestal.
Babku s priateľom som už pri nás neuvidela. Museli znova odísť si zaplávať.
Poriadne som si pretrela oči. Už som sa chystala z kúpaliska vyjsť. Nepáčilo sa mi byť vo vode.
Doma ak som vo vani áno. Je to iné. Tam sa nemusím báť, že sa utopím. Tam som v bezpečí. Jedine ak by som zaspala, čo sa mi ešte nestalo.
„Nejdeš na tobogan?" Ozval sa.
„Nejdem."
„Si srab!"
„Čo?" Otočila som sa k nemu. Už som stála na nohách.
Môj brat bol kúsok ďalej odo mňa. Celý ten čas na mňa pozeral.
„Že si srab, ktorý sa bojí!" To už sa zasmial nad tým ako ma nazval.
„Že srab, hej?"
Sama neviem, čo ma to napadlo. Vyštartovala som k toboganu. Vzala si koleso pre dvoch. Jeremy mi bol v pätách.
To už sme sa obaja postavili na schody, ktoré viedli na samí vrchol. Radšej som sa vzduchu prežehnala, pretože to bude boj. Ozajstný boj so sebou.
Akosi sme sa posúvali veľmi rýchlo hore. Už pred nami stál jeden pár, ktorý mi pripomenul mňa a Bena. Musela som pozrieť niekam inam. Nechcela som znova na neho myslieť. Pozrela som sa dole. Hlava sa mi zatočila.
„To je výška." Nahlas som vyslovila, čo som ani nemala v pláne.
„Neboj. Bude to sranda." Ozvalo sa mi pri uchu. „Poď, už sme na rade." Jeremy mi vzal z rúk koleso a položil ho na miesto. Sadol si dopredu a ja nemotorne za ním.
Držala som sa oboma rukami oboch ručiek, ktoré koleso ponúkalo. Jazda sa mohla začať.
„Pripravená?"
Neisto som prikývla. To už sme sa posunuli dopredu a...
Vrieskala som na plné hrdlo.
Na konci toboganu nás to len tak hodilo do vody. Rýchlo som sa vynorila celá strachom bez seba, že už je po mne. Lapala som po dychu.
No musela som priznať, že sa mi aj začalo páčiť.
„Nebolo to až také zle." Ozval sa Jeremy. To už znova vzal naše koleso, aby sme si dali ďalšiu jazdu.
