Kráčali sme k jazeru, kde zvyknú lietať vážky. To miesto som milovala. No stále som sa bála vody.
Benjamín držal v ruke deku, ktorú hneď rozprestrel na mäkkej tráve, hneď ako sme došli na naše obľúbené miesto. Medzi stromami.
Sadla som si na deku. On však nie. Naďalej pri postával. Pozeral na hladinu vody.
„Pamätám si, ako sa tu zvykli kúpať." Začula som jeho chrapľavý hlas.
„O kom to rozprávaš?" To už sa postavila hneď vedľa neho. Objala som ho zozadu. Moje úzke roky objali jeho driek. Svoje ruky položil na tie moje. Slastne som privrela viečka. Užívala som si ten moment. Toto prenádherné leto.
Benjamín mal dneska celý deň voľno. Hneď ráno sa mi ozval, že si strávi celý deň som ňou. Za ten včerajšok.
Dnešok mi prišiel akoby magický. V mojich myšlienkach bol on. Môj Ben.
„O ľuďoch. Pred tým tu chodili a kúpali sa. No teraz akosi nie." Tváril sa zamyslenie.
A potom jeho gesto ma zaskočilo. Začal si dávať dole tričko a hneď na to aj gate.
„Ben..." Šepla som.
Snáď nejde robiť to, čo si myslím.
Bez toho, aby sa na mňa pozrel, skočil do vody. Rozbehol sa a skočil skrčený. No nevynoril sa. Len bubliny zostali a veľké kruhy.
Po pár sekundách sa jeho hlava vynorila. Jeho kučeravé vlasy, boli zrazu rovne a lepili sa mu na čelo. Rukou si ich prehrabol dozadu.
„Mínka! Poď do vody." Len jeho hlava z nej vykukovala.
„To ani náhodou. Tam na nedostaneš. Vieš veľmi dobre, že neviem plávať. A ani sa to neplánujem naučiť." Založila som si ruky na hrudi.
„Vážne?" Jemne sa uškrnul. Začal špliechať.
Voda ma ošpliechala. Cítila som ako mi premoklo tenké tričko. Zamračila som sa na neho. Stála som tam rozhodnutá neskočiť do nej.
Miesto toho som si vyzliekla svoje tričko, ktoré som hodila na deku. Ohla som sa pre jeho tričko. Prevliekla som si ho cez hlavu, keď v tom....
Jeho ruky ma chytili okolo pása a sám som ňou skočiť do vody. Ja som sa nestihla nadýchnuť. Srdce mi bilo. On ma chce sňať zabiť!
Obaja sme sa naraz vynorili z vody. Ja som sa rozkašľala. Kus vody som prehltla.
„Ty somár!" Začala som ho biť, ale nie veľmi silno.
„Amína." Mračil sa na mňa. No kútiky pier mu behali dohora. Je mu bolo smiešne. Vážne sa začal smiať?
„Ben!" Okríkla som ho. No to už som aj ja vyprskla do smiechu.
Obaja sme sa nechali unášať smiechom, ktoré šlo od srdca. Boli sme takto šťastný. Dokonca som sa prestala báť. Už som sa viac nebála, že sa utopím. Jeho mocne ruky ma držali tak silno, ako sa len dala. Dal mi pocit, že ma nepustí aj keby čo bolo.
Nohami som sa zakvačila o jeho bedrá.
Jeho oceánové oči ma začali hltať. Sama som sa v nich strácala. A to som si myslela, že už sa to viac nedá. No opak bol pravdou. Stále ma hltal svojím modrým pohľadom.
Jednu ruku položil na moje líce. Pomalý si ma prisunul k perám. Zo mňa vyšiel krátky povzdych.
Táto chvíľa. Ten moment. Ten čas, čo sme tu boli vo vode, bol ako večnosť. Sekundy sa stávali minúty, minúty zas hodiny. Večnosť. To boli to správne slovko.
Akoby naše telo boli zvyknuté na vodu. Hlavne to jeho. Pripadal mi ako doma. To ako sa dokonalo udržať na hladine a ešte stihol mňa držať.
Obom nám vykukali hlavy. Okolo nás sem tam preletela vážka v tyrkysovej farbe veľká ako dlaň.
Zrazu skutočnosť sa zdala byť akoby sen. Sen v sne.
No keď priložil svoje pery na tie moje. Nebol to len sen. Bola to skutočnosť. Naozaj sme boli vo vode. Naozaj som bola v jeho náručí. A naozaj ma bozkával.
Jeho plné pery hltali tie moje. Jazykom sa snažil dobíjať ten môj, až kým som nepovolila. Obaja sme akoby hrali hru, kto skôr zvíťazí. I keď výsledok bol jasný.
Rukou som sa mu zaborila už takmer do suchých vlasov, z ktorých sa pomaly vytvárali tie najkrajšie kučery aké kedy som videla. Mal ich po mame. To už som zistila dávno.
Mal ich tak husté a tak hebké.
Jemne mi do pier zastonal. Obaja sme vedeli, čo bude ďalej nasledovať.
Doplával k brehu. Jeho ruky ma chytili okolo drieku a spolu som ňou dokráčal na deku. Tam ma jemne položil. Jeho mocné telo, ktoré zahaľovali len boxerky, sa nado mnou vztýčilo ako legendárna postava.
„Och, pán Stone." Slastne som ho oslovila ako prvá priezviskom, pričom som sa jemne pousmiala.
„Máte niečo na srdci, slečna Thornová?" Nad mojím oslovením mu kútikmi ťahalo do hora. Tak s láskou vyslovil moje priezvisko...
Ja som sa len nad ním sladko pousmiala. Dostal ma až do kolien. Ak by som neležala pod ním, tak by sa to tak či tak stalo. Moje nohy ma to neustáli. Už teraz som mäkla. Pri tak zvodnom hlase...
