❤❤❤
Venujem NikolaNikiS
❤❤❤
Prišla som do kuchyne za Benjamínom. Stál pri linke len v teplákoch, ktoré mu viseli na bedrách. Spod teplákov vykukovali jeho trenky. Nezaujato pripravoval raňajky ako pre samého Boha.
„Toto všetko je akože pre mňa?" Neveriacky som hľadela na stôl, ktorý bol naplnený rôznym jedlom. Ako prvé ma zaujali toasty. Mala som na nich chuť.
„Chceš kávu?" To už v ruke držal kanvicu a v druhej zas šálku. Ani som nestihla odpovedať a už mi nalieval.
„Ben?"
Nezaujato mi podával do rúk šálku, ktorá bola horúca. Chytila som ju za uško. Chcela som si ju položiť pred seba, ale nemala som kde.
Preložila som si jednu nohu cez tú druhú. Kávu som si položila na koleno a stále držala za uško, aby mi nespadla.
„Dáš si tie toasty?" To už vzal do rúk tanierik s dvoma toastami. „Moja špecialita." Usmial sa. „Mám radšej sladké. Tak som ti to potrel klasickým maslom a na to dal džem."
S otvorenou sánkou som si vzala do voľnej ruky tanierik. Teraz ako budem jesť, pomyslela som si.
„Benjamín! Toľko všetko sa do mňa nezmestí." To už som sa hlasno rozkričala, keď už ma začal ignorovať.
Nechal pohár s pomarančovým džúsom len tak a pozrel na mňa. „To od teba ani nechcem. Zješ toľko koľko vládzeš."
„Bola by som rada, aby som vôbec dačo zjedla." Nervózne som sa usmiala. Zdvihla som hore svoje ruky, že naozaj sa takto nenajem.
Pochopil to hneď. Obišiel linku, aby bol pri mne. Vzal mi šálku aj tanierik. Odišiel s tým do obývačky, kde to položil na stolík.
Ja som ho nasledovala.
Rozvalil sa na gauči. Zarazene som zostala stať. „Ty nebudeš jesť?"
„Ráno nikdy nejem." Všimol si môj blbý nechápavý výraz. „Láska, po cige mi nechutí jesť."
Radšej som to nekomentovala. Ben sa na mňa jednoducho zaškeril.
◼◼◼
Doma som si prečítala správu od Luka. Dnešok je akýsi zvláštny. To ráno Ben ako mi nachystal raňajky. Potom mu volali správe, že ho súrne potrebujú. A teraz Kyle, že prišla za ním Laurie. Hľadala ma.
Odkedy sme sa malí ostrú výmenu názorov, sme sa prestali spolu baviť.
Zavolala som Kylovi, nech mi to vysvetlí. Sám mi povedal do telefónu, že príde mi to osobne povedať.
To už som sedela pri okne a pozerala, kedy príde.
„Amína!" Do izby vletel Jeremy ako taký hurikán. Bol zadychčaný.
Prudko som sa k nemu otočila. „Áno?"
Jeho tvár hneď posmutnela. Mohla som to len typovať, čo mu chodilo po rozume.
Jeremy len mlčky pribehol ku mne. Sadol si k oknu, rovnako ako ja som sedela. Jeho malé srdiečko bilo.
Vždy bol mojím malým bratom i keď sa mu už puberta blížila. Troška som sa začala báť, či to nebude súvisieť s našimi rodičmi. Ešte sme sa tak o nich spolu nerozprávali. Málo čo sa spýtal na nich.
Možno sa o tom bavil s babkou. To už som mohla len hádať. Väčšinou o takýchto veciach som ňou rozprávala babka a malého Jeremyho nikdy do toho nezasvätila.
„Kelie a Thomas idú na dovolenku do Egypta. Aj ja chcem ísť. Prečo ani mi nemôžeme niekde ísť? Prečo stále sme len doma?" Vyvalil na mňa malé oči.
„Jeremy." Ťažko som si povzdychla.
Čo som mu mala povedať? Nemohli sme si to dovoliť. Ledva splácame dom. Nedávno sme mali problém s terasou, ktorú už máme vďaka Benovi zaplatenú. A taká dovolenka? A ešte k tomu do Egypta, to už nie je možné.
„Ahoj-te?" Spoza dverí nakukla blonďavá hlava. Kyle.
Tak mi odľahlo. Prišiel vhod. Ustarostený vyraz som vymenila za usmievavý. No Jeremy nie. Trval poznať odpovede na svoje otázky.
„Neruším?" Pozrel na môjho brata.
„Eh... ani nie." Nervózne som sa usmiala. To už bratova tvár potemnela. „Tedaaa...výdrž, len čosi poviem Jeremymu."
„Dobre, počkám dole." Zatvoril dvere od mojej izby.
„Prečo nemôžeme ísť na dovolenku. Trebárs aj do aquaparku. Vieš veľmi dobre ako rád plávam." Precedil pomedzi zuby.
„Jeremy..." znova som si ťažko povzdychla. Teraz už to musím povedať. Už ma jedenásť rokov. Mal by to pochopiť. „Nemáme na to." A je to vonku.
Jeho tvár bola sklamaná. Zrejme to nečakal.
„Ale vymyslím niečo, aby sme išli pokojne aj na malú dovolenku." Skôr samu seba som sa snažila presvedčiť ako brata.
Neveriacky na mňa pozrel. „Naozaj?"
„Áno. Dôveruj mi." To už boli moje posledné slova. Postavila som sa na odchod. Jeremy tiež. Odišiel do svojej izby a ja dole za Kylom.
Došla som do obývačky, kde sedel na gauči. Starká musela byť vo svojej izbe. Určite oddychuje.
„Tak už som voľná Kyle."
„Ide o Laurie. Že vraj si si ju všade blokla. Nemôže sa s tebou spojiť a vie, že rada chodíš do Croix. No nebola si tam, tak ma poprosila." Začal rozprávať.
„Páni. Už sa nehnevá, že som s Benom?" Prižmúrila som oči. Naozaj som nevedela, či tomu mám veriť.
