Amína
Snažím sa Benovi dovolať ale ani raz mi vyzdvihol. Čo je to dneska s ním? Skúsila som ešte raz ale márne. Hodilo to hneď do odkazovej stránky.
Podráždene som sa pozrela von oknom. Vonku lialo, čo mi tiež nezlepšilo náladu.
Odišla som dole za babkou. Bol obed. Tým pádom bude v kuchyni.
„Deje sa niečo?" Ako si ma babka všimla sklesnutú sedieť za kuchynským stolom, si prisadla ku mne.
„Benjamín sa mi neozval a to už od rána." Obávala som sa, či ho znova popadla panika. Obaja sme vedeli, že má odísť na vojenskú školu. A ako sa sám vyjadril, neuznáva vzťah na diaľku.
„Isto má niečo na práci." Odvetila babí, ktorá mi vzala moju ruku a stisla ju.
„No i tak sa mohol ozvať."
„Ale dieťa moje." Zasmiala sa babí.
Nechápala to. Akoby žila v inom svete. Skrátka ma nechápala. Už som raz babke povedala o tom, že on musí ísť na vojenskú školu. Babka nad tým mávla rukou. Akoby som tresla nejakú somarinu. Potom mi povedala, že teraz sú iné možnosti ako boli kedysi. Teraz spolu môžeme volať skypovať, esemeskovať. Kedysi to tak nebolo. Muž ako narukoval na vojnu, zo ženou sa zobrali a skôr ako odišiel, nabúchal ju. Už ako bol vo vojne si písali zamilované listy.
A ona to nechcela chápať, že Benjamín je úplne iný ako môj dedo. Vedela som, že si tým moja babka prešla. Môj dedo to tak spravil ako aj inú muži. Ale to neznamená, že to isté to spraví Ben.
Samú seba si neviem predstaviť, že by som sa hneď teraz v devätnástich rokov vydala a bola tehotná. Proste to nie je normálne. A ešte by som bola sama s dieťaťom na pochybách, či by sa mi vôbec vrátil muž.
Potriasla som hlavou. Preč moje hlúpe myšlienky. Tak na toto už nebudem myslieť.
„Spravím ti čaj, dobre?"
Prikývla som.
Zatiaľ čo mi babka robila čaj, pozrela som na brata, ktorý hral v obývačke hru.
Pokrútila som hlavou. Ja v jeho veku som sa hrávala vonku a nie sedela doma.
Spomínam si na to, ako bol upršaný deň ako teraz. Potom ako prestalo pršať, vybehla som von. Na ulici som videla malé dievča, tak asi v mojom veku. Mohli sme mať takých osem rokov. Ona mala na nohách gumáky a ja topánky.
Veselo si skákala po mláke. Začala som jej závidieť. Tak som si topánky dala dole a s nimi aj ponožky. Postavila som sa pred mlákou a tým som jej zabránila do nej skočiť.
Dievča ma obišlo. No ja som to iste spravila. Urazila sa na mňa. S plačom sa rozutekala domov.
Babka mi položila čaj na stôl. Milo som jej poďakovala. Znova som sa pozrela na okno. Dážď ustál.
◼◼◼
V noci som sa zobudila na to, že mi niekto hádže kamienky do okna. Lenivo som sa dotrepala ku oknu. Vonku som nikoho nezbadala. Len strom, ktorý sme mali na záhrade.
Ľahla som si do postele.
Teraz už som začula nejaký buchot po okne. Znova som sa postavila z postele. Okolo môjho tela som si obmotala perinu. V okne som zbadala Bena. Ten mi len ukázal nech otvorím okno.
Tak to on musel hádzať kamienky.
Pootvorila som okno, načo Benjamín spadol na trávu. Sykol od bolesti.
„Ježiš! Si v poriadku?" Naklonila som sa z okna.
Zdvihol ruku, že je v poriadku. Jemne sa usmial. Z čela si dal preč svoje kučery.
Mali sme okna, ktoré sa nie zvnútra otvárajú ale zvonka. Takto rozospatá, som aj zabudla Bena na to upozorniť, aby sa chytil niečoho, inak hrozí, že spadne.
Čo už. To ma za to, že sa rozhodol celý deň ma ignorovať.
Znova sa vyštveral na moje okno. Teraz okno bolo otvorene. Preto bez žiadnych komplikácií vkĺzol dnu. Držal sa za svoj chrbát. Musel sa riadne tvrdo dopadnúť na zem. Chvíľku mi ho bolo ľúto, no potom som si znova spomenula ako som mu volala a zbytočne.
„Ty!" Strčila som svoj ukazovák do jeho hrude.
„Hej, hej." Dal ruky do vzduchu.
„Dúfam, že máš nejaké padne vysvetlenie." To už som si založila ruky v bok.
Ben pristúpil ku mne bližšie. Jeho ruka si ma omotala okolo pásu, čím si ma pritiahol bližšie.
„Moja zúrivá čivavka." Zapriadol mi do ucha. Z pier mu ušiel malý smiech.
On sa na mne zabával?
„Páčiš sa mi, keď sa takto hneváš. Si ako taký roztomilý psík."
Začala som funieť. Vážne ma tu bude porovnávať so psom?
„Bol som v práci." Ozval sa hneď, keď vycítil napätú situáciu.
„Čo?" Nechápavo som na neho vytreštila svoje zelené oči.
„Počula si dobre. Otec ma zamestnal vo firme. Dnes som tam bol fakt dlho a zajtra idem zas. Skoro ráno." Zakňučal.
„A kvôli tomu si sa dotrepal až sem, aby si mi to povedal?" Zvraštila som obočie.
„Nielen kvôli tomu." Nadvihol do hora jeden kútik. Naklonil svoju tvár blízko k tej moje. Na perách mi pristál jeho horúci bozk. Slastne som vydrela so seba malý ston. Jeho bozky boli zázračné. Hneď som sa prestala mračiť. Rukami som ho chytila okolo krku a viac prehĺbila náš bozk.
