❤❤❤
Rozhodla som sa, že každú kapitolu venujem vždy jednému človeku.
Túto venujem Nina771 ❤
❤❤❤
Obaja sme tam stáli. Ja som čakala, kým mi to mladý muž zopakuje. Očividne si to dvakrát premýšľa, či to znovu povedať.
„Zas som povedal niečo, čo som nemal." Jeho tvár sa zachmúrila. „Prepáčte, slečna Thornová." Chytil moju ruku a následne ju pobozkal.
Z jeho gesta som bola mierne vykoľajená. To využil a už sa mi stratil z dohľadu.
Potrebovala som viac informácií, aby som to šplechla Benovi do tváre. A už tobôž nie, ak nemám dôkaz. Možno si to vymyslel. Alebo nie...
Znova som sa otočila k zábradliu. Lakťami som sa opierala, nech nemusím stať celý večer na týchto vysokých topánkach. Už som si pomaly necítila nohy. Som zvyknutá na rovnú podrážku.
Otočila som sa naspäť k domu, k balkónovým dverám, či náhodou nezbadám Benjamína. Možno ma hľadá. Môžem ho ani nenapadlo, že som sa tu vonku stratila.
Rozhodla som sa ísť do vnútra. Okolo mňa prešiel čašník aj s pohármi na tácke, ktorú niesol. Jednou som si vzala. Odpila som si malý dúšok.
Hneď ma striaslo.
„Čo to?" Pozrela som na tmavý tekutinu pohára. To nebolo čisté víno, určíte tam doliali rum.
To už som mykla plecami. Nezabije ma jeden takýto pohárik. A už som celý do seba vliala.
Porozhliadla som sa na okolo. Niektoré páry tancovali na pomalej melódie a niektorí zas sedeli.
Ale stále som nemohla nájsť Bena. Už som začala byť z toho večera nervózna. Na to som tu, aby ma celý večer ignoroval. Do ruky som zobrala ďalší pohárik, ktorý som vypila a hneď už som mala druhý.
„Nezatancujete si, slečna Stonová?" Ozval sa mi pri uchu ďalší mladý hlas, ktorý patril jednému mužovi.
Rýchle som sa otočila k nemu, načo som sa nemotorne zatackala. Jeho pevné ruky ma chytili, aby som nespadla.
„Ďakujem. Ale volám sa Thornová." Usmiala som sa na mladého muža.
„Aj som si v duchu vravel, či také mladé dievča ako vy, ste vydatá." Dotkol sa mi dlane. „Tak aby som sa vám predstavil. Očividne vám Ben o mne nerozprával." Jemne zdvihol pravý kútik, čím sa mu spravila malá jamka na líci. „Som Gerald Storm."
Pozrela som na naše ruky. Srdce mi vravelo veľké POZOR.
Zo zdvorilosti som prijala jeho ponuku. „Teší ma, Amína Thornová."
„Tak slečna Thornová." Žmurkol na mňa. Sám ma vzal medzi tancujúcich ľudí. Ja sok si však stihla zobrať ďalší pohárik. Sama som ich prestala počítať.
„Pozor, aby ste to pitím neprehnali." Ozval sa muž, ktorý ma držal.
„Mala som ich len pár." Sucho som odvetila. Troška ma vytočil. Nebola som žiadna pijanka. Skrátka som cítila, že ich na dnes potrebujem akosi viac. A teraz viac, keď neviem nikde Bena nájsť.
„Dobre. Povedzte mi." Začal. „Chodíte ešte do školy?"
Jemne sme sa vlnili po sále. Netancovali sme žiadne extra kroky ani nič. Len sme sa kývali so strany na stranu. Skôr som mala pocit, že ma požiadal o tanec, len aby o mne čosi viac zistil. Hlavne keď sa ma začal vypytovať.
„Áno." Nechcela som mu povedať viac. Sama som skončila tretí ročník. Na štvrtý som sa netešila. Benjamína v škole už neuvidím.
Viem, že mi čosi spomínal, že ho otec tlačí, aby išiel na výšku. Aby mal titul a nejaké to postavenie. Okrem toho mi už viac nepovedal.
„Som si aj myslel. Ste krásna, mladá a očarujúca žena. Ani sa Benovi nečudujem, že je s vami." Zalichotil mi.
Jemne som sa zapýrila. Je to iné počúvať ako od samotného Bena. Rozhodné mal pravdu, že dnes som ešte krajšia ako inokedy. Pyšné som sa na seba usmiala. Naozaj ma týmto komplimentom potešil.
„Hovorí vám niečo meno Alexandria?" Skúsila som sa ho na to meno opýtať. Priezvisko mi úplne vypadlo. Možno bude čosi vedieť. Uvidím. Za risk nič nedám.
Jemne som prižmúrila oči ako to zvykne robiť Larisa.
„A malo by mi?" Jemne sa pousmial. To už som ňou spravil malú otočku. Jemne sa mi nohy zakrútili všelijako, len nie do toho správneho smeru. Doslova som mu padla do náručia. Stihli ma včas zachytiť jeho ruky.
„Opatrne." Ozval sa mi pri uchu. Pod jeho hlasom som sa jemne zachvela. Tak blízko bol, až to bolo nebezpečné. Jeho ruka bola položená na mojom holom chrbte.
„Potrebujem..." pozrela som na terasu, odkiaľ som aj vyšla.
Pochopil. Jeho ruky ma pustili a ja som si mohla normálne vydýchnuť. Zobrala som nohy na plecia a už som sa rútila na čerstvý vzduch. To bolo naozaj zvláštne, pomyslela som si.
nezabudla som si jeden pramienok dať za ucho. Ten ktorý mi tak skákal do oka.
Skôr ako som stihla dosť na vzduch, som si vzala ďalší pohárik. Ale to už ma zastavila mužská ruka.
„Myslím, že už máš dosť." Tvrdo odvetil Ben.
„Ben?" Párkrát som zažmurkala. Cítila som ako moje celé telo zaplavila horúčka. Potrebovala som ísť von. Alkohol už prišiel v žilách. Podlahu som prestala pod nohami vnímať.
Pozrel na čašníka, aby odišiel preč. Nedovolil mi vziať ten pohárik alkoholu. Cítila som ako sa mu svaly napínali. Košeľa mu krásne kontúrovala každý sval na tele. Bol na mňa nahnevaný. Skôr ja by som mala byť na neho. Nie on na mňa.
Schmatol ma za lakeť a ťahal ma na terasu, tam kam som chcela ísť.
Dokráčali sme na čerstvý vzduch. To už ma jeho silná ruka pustila.
„Si nemyslí, že som si to tvoje pitie nevšimol rovnako ako si doslova skákala do náručia inému chlapovi!" Rozkrikoval sa na mňa. Penil. Zúril.
„To preháňaš!" Vyštekla som po ňom. Neskákala som nikomu do náručia. To že som sa takmer zatackala a stratila balans bola moja vina. No ale to neznamená, že som sa hneď rúcala do náručia inému chlapovi. Videl to úplne z iného uhla.
„Počuješ sa vôbec? Na to som ťa pozval, aby si s inými bola?" Zúril. Nebezpečné ku mne prišiel. Zdrapol ma za ruku a hneď ňou aj šarpal. Chcel, aby som si to uvedomila.
„A to pitie. To ako že si sa sem prišla opiť?"
To už som mu vlepila. Mala som dosť. Bola som do teraz ticho, ale to to už prehnal. Naozaj prehnal. Nie som žiadna alkoholička.
