❤❤❤
Venujem Nikuss61
Prezradím vám jednu malú pikošku. Ten obraz som skutočne namaľovala pre moju starú mamu, ale podarovala som ho priateľovej mamke, pretože sa jej veľmi páčil.
❤❤❤
Na plátne som spravila pár posledných ťahov. Čím dlhšie som sa na to pozerala, tým som mala väčší pocit, že to nie je dokonalé. Stále mi tam čosi chýbalo.
Ľavou rukou som si dala vlasy preč z čela, ktoré ma tak otravovali. Ani som si neuvedomila, že mám ruku od zelenej farby.
Prižmúrila som oči a zapozerala sa na hotové dielo pre babinu.
Krásny majestátny jeleň sa týčil nad lesom. Stál na veľkom zelenom kopci a hladké priamo na mňa. Jeho hruď bola vypnutá. Stelesňoval dokonalosť, perfektnosť a silu. Áno, spolu určite. Jeho obrovské parohy, ktoré trónili na jeho hlave boli ako koruna. Jeho parohy dávali obrovskú silu, že dokáže ak nemožné.
„Hmm." Štetcom som si pobúchala po perách.
Nevedela som na to prísť, čo môjmu obrazu chýba.
Možno ak by som ho skontrolovala zajtra. Možno by som vedela prísť na to, čo mu chýba aby bol sám obraz o sebe perfektný.
Obraz som nechala tak. Dala som ho viac pod okno, nech pekne obschne.
Paletku od temperových farieb som dala pod umývadlo, nech je ako nová. Štetce som postupne jednotlivo poumývala.
Popri tom som rozmýšľala na babkinu oslavu. Už som sa stihla o tom porozprávať aj s Rafaelom. Ten mi sľúbil, že ju spravíme tu na, doma. Sám objedná tortu, kde babkin vek nebude. Bude to tak lepšie. Ani ja by som na staré kolená nechcela prezradiť svoj vek.
Výzdobu domu nechal na mňa. Sám povedal, že som žena a ako žena viem najlepšie čo sa hodí na takú oslavu. Už teraz som vedela, že budú všade ľalie. Babka ich zbožňuje. Niekoho potešia ruže ale ju nie. Ona si obľúbila ľalie.
Tak isto nám pomôže aj Jeremy. Som rada, že aj môj brat sa do toho zapojil. Sám navrhol, že môžeme spraviť oslavu vonku, za našim domom. Je leto a samozrejme bude slnečný deň. Bol to tak skvelý nápad, že sme to schválili. Naozaj som sa tešila.
◼◼◼
Lietala som okolo domu a kontrolovala, či je všetko na svojom mieste.
Mala som na sebe elegantne voľne šaty v tmavo červenej farbe. Jeremy mal na sebe krásny elegantný tmavo modrý oblek. Vyzeral na svoj vek staršie. Pokojne by som mu typovala aj štrnásť, hoci mal len jedenásť.
Doniesol pár stoličiek. Len pre nás štyroch. Oslavu robíme naozaj malú. Samí sme nevedeli koho poznať. Babka samozrejme o tej oslave nevie. Malo to byť prekvapenie.
Taký sme mali plán.
Rafael vzal babku do mesta, zatiaľ čo my sme tu všetko pripravili. Babí naozaj o ničom ani len netuší. Bude to pre ňu malé prekvapenie.
V meste boli nakúpiť také tie klasické veci, čo zvyknú spolu nakupovať. Rafael mal hrať, že o ničom nevie, že má banka narodeniny. Samozrejme.
Okolo štvrtej by tu mali dôjsť. Ja som mu mala ešte pre zvoniť, ak by sme to mali skôr. Alebo napísať správu, ak by sme s prípravou nestíhali.
Zatiaľ šlo všetko tak ako má ísť.
Výzdoba bola hotová. Stoličky a stôl bol tak tiež už vonku. Torta bola v chladničke, len aby sa marcipán na torte neroztopil. Aj pobaliť darčeky sme tiež stihli. Už sme len čakali na babku.
Rafaelovi som pre zvonila, aby vedel, že už môžu dôjsť.
◼◼◼
„Všetko najlepšie!!!" Nahlas sme skríkli ako náhle sme videli babku prichádzať za domom spolu s Rafaelom.
Babka zmätene na nás pozerala. Prišla o slová. Obzerala sa po výzdobe. Na stôl, kde už bola torta len pre ňu.
Bola ti veľmi jednoduchá torta vo tvare malého krúžku. Bola ozdobená s jej obľúbenými kvetmi a malými sviečkami 'všetko najlepšie'.
Vzala som tortu do rúk a prišla s ňou k babke. Biedak babka. Tá sa ani nepohla. Keby ju Rafael nedržal, určite by sa jej kolená podlomili.
„Skôr ako sfúkneš mala by si si niečo želať." Pozrela som na babku, ktorá mala sklenené očí.
„Bože." Jedna slza vyšla von. Prstom si ju zotrela. „To je pre mňa?" Obzrela sa opäť okolo seba, akoby nemohla uveriť, že aj ona má oslavu.
Všetci sme prikývli.
„Tak už sfúkni. Chceme jesť." Zatrepal Jeremy.
„Prestaň." Drgla som do neho. Pri tom som ledva udržala na rukách tu ozaj ťažkú tortu. Ten sa len uškrnul.
Babka privrela oči. Niečo si želala. To už sme my nevedeli. A potom už len sfúkla sviečky.
Tortu som položila na stôl a ihneď som banku objala. „Veľmi ta ľúbim, babí." Šepla som jej do ucha.
Mala som ju rada ako mamu.
Naše objatie silno stisla. Aj ona má ľúbila.
Keď sme sa už všetky poobjímali, sadli sme si za stôl. Ja som narezala každému kus torty. Babka ma o to poprosila. Po jedle sme babke rozdali od nás darčeky.
Ak prvé odbalila môj namaľovaný obraz. S pootvorenými ústami na neho hľadela.
„Páči sa ti?" Ticho som sa ozvala, keď som si všimla, že mlčí. Ako by premýšľala, či je ten obraz pekný.
„Že páči. Ja ho milujem!" S iskričkami v očiach obraz položila pri stoličke a znovu ma objala. Teraz sa naozaj držala, aby jej ďalšia slza nevyšla von.
„A teraz odo mňa." Nedočkavo sa ozval pri mojom uchu Rafael. Hľadel na babku ako ten najzaľúbenejší muž na celej planéte.
Babka prikývla.
Starec si kľakol na koleno. To už babka zhíkla. Každý už tušil, čo sa ide diať. To už vyťahoval s kapsy malú škatuľku. Pootvoril ju. Krásny zásnubný prsteň sa trblietal akoby bola tá na jagavejšia vec, akú kedy ste videli.
Vzal prsteň do medzi svoje prsty. Ruku nahol k babke so slovami. „Staneš sa mojou ženou?"
Babka si prikryla ústa rukou. Nevedela čo má povedať. V úžase sa na neho pozerala ako na taký malý zázrak, ktorý sa jej zjavil pred očami.
Slzy šťastia sa jej dávno rozkotúľali po líci. Dala z úst ruku dole.
„Áno." Ticho šepla. „Áno, áno, stanem sa." Rozkričala sa.
Pomaličky sa Rafael postavil na svoje staré nohy. Babku vzal do objatia. Babka mu objatie opätovala. Hlavu si položila na jeho rameno. Jednou vôľou rukou si zotrela mokré líca a potom ruku položila na jeho chrbát. Stískala si ho k sebe.
Pohľad na nich bol naozaj neuveriteľný. Toľko lásky. Tak stará láska. Nenadarmo sa rozpráva, že stará láska nehrdzavie.
