Kráčala som z obchodu aj s taškami. Nakúpila som všetko, čo mi babka napísala na zoznam.
Dnes bolo slnečno. Slnko mi svietilo rovno do očí. Hneď začali slziť. Nemala som to rada. Potom musím ľuďom vysvetľovať, že neplačem, len mi slzia oči. Nie každému sa to stáva.
Zvolila som skratku. Chcela som byť doma čo najskôr.
Keď som vošla do domu, bolo ticho. Dokonca som nepočula ani Jeremyho. Ten by ma prišiel pozdraviť, hneď ako by ma začul vojsť do domu.
Mykla som plecami.
Tašky som položila do kuchyne na linku. Tovar som povykladala a odložila na svoje miesto.
Odišla som hore do svojej izby. Pootvorila som dvere.
Takmer som odpadla, keď som ho zbadala v mojej izbe. A ešte sedieť na zemi.
Hlavu pootočil hneď ako začul dvere. „Si prekvapená čo?" Mierne nadvihol hlavu a jemne sa na mňa usmial. „Čo maľuješ?"
Znovu otočil hlavu k môjmu plátnu. Obzeral si moju nedokončenú maľbu.
Malo to byť prekvapenie. Maľovala som to pre babku. Blížia sa jej narodeniny. Takmer do stredu som nakreslila jeleňa, veľké a majestátne zviera žijúce v lese. Vedela som, že ich babka miluje. Miluje les, miluje lesné zvieratá a najviac miluje jeleňa a srnky.
Na chodbe si už mohol aj Ben všimnúť jelenie parohy a tak isto vypchatú veveričku. Tú však dostala pred rokom ako dar od Rafaela.
„To je pre babku." Sama som pozerala, prečo je plátno odkryté. Zakryla som ho plachtou, len aby to babka nezbadala. Musel ho on odkryť. Inak by ani nevedel, že vôbec niečo som maľovala.
„Aha. Bude mať narodeniny alebo niečo?" Vyzvedal ďalej.
„Narodeniny." Sadla som si k Benovi.
Chvíľu sme sa mlčky dívali na maľbu, ktorá ňou onedlho bude. Zatiaľ som mala len oblohu a trávu. No zvyšok bol nakreslený.
Ako malú ma umenie veľmi nadchlo. Dokonca moja mamina, keď ešte žila, kreslila. Nie tak ako ja ale predsa len. Dokonca aj písala. Hlavne všelijaké básničky. A ako malej pred spaním mi rozprávala vymyslené príbehy pri ktorých som zaspávala.
Keď som mala okolo sedem rokov mi kúpila prvé farby a výkresy. Ako prvé som nakreslila snehulienku a sedem trpaslíkov. Vytvorila som z malých kresieb knižočku, ktorá sa však nezachovala.
Ale spomienka áno. Tá sa mi zachovala hlboko v hlave. Akoby to bolo včera.
Benjamín ma z ničoho nič pobozkal na pery. Jemne a krátko. Rukami ma stiahol k sebe na hruď.
„Veľmi som sa rád pozeral na teba ako si maľovala." Ticho prehovoril.
„Kedy si ma pozoroval?" Zvraštila som obočie. Teraz v poslednom čase som maľovala málo. Teraz to bol babkin obraz.
„Ešte keď sme boli v škole. Preto som sa vždy neskôr dostavil na hodinu, lebo som cez pootvorené dvere teba sledoval. Úplne si bola zaujatá. Nič si okolo seba nevnímala. Zaujala si ma, Amína. Už vtedy." Priznal sa.
Tak to bol on? Ja som ti vedela, že kto si pred tým sa na mňa pozeral. Preto som aj poprosila učiteľka, aby nezatvorila tie dvere. Nemohla som sa toho pocitu zbaviť. No môj inštinkt ma nemýlil.
„To som nevedela."
„Lebo som ti to nikdy nespomenul." Šepol. Zastrčil mi jeden prameň za ucho.
Zostala som ticho. Nemala som k tomu čo povedať. Zaskočil ma. Myslela som, že sa to začala od plaveckého. Ale nie.
„Amína, sme doma!!!"
„To je babka." Pohotovo som reagovala. Otočila som sa k Benovi. Obaja sme sa postavili a odišli dole. Pozrieť sa na ňu.
„Ahoj... Ahojte. Nevedela som, že je tu Ben." Pozdravila nás babka.
„Kde je Jeremy?"
„U kamaráta. Akurát idem odtiaľ. Chcela som sa presvedčiť, že tam bude." Usmiala sa babí.
„Ja budem musieť ísť." Prerušil nás môj priateľ.
„Nezostaneš na obed?" Prekvapene sa ho spýtala stará žena.
„Mama, má čaká. Sľúbil som jej, že prídem na obed. Príde aj otec." Keď spomenul otca, nebol dvakrát nadšený.
O jeho otcovi som nevedela veľa. Len to, že takmer celé dni trávi v práci. Občas odíde na služobnú cestu. Preto sú vždy samí doma. Sám Benjamín si s ním tak dobre nerozumie ako s jeho mamou.
Za to páni Stonovú poznám. Zblížili sme sa. Keď občas sedím u nich a čakám na Bena, vždy sa mi milo prihovorí. Z jej pier počuť toľko lásky. Od prvej chvíle ako som ju zazrela, ako na mňa prehovorila, som vedela, že ma dobre srdce.
„Škoda, Benjamín. No zajtra sa k nám určite zastav." Povedala babka. A už sa tí dvaja lúčili.
Potom pozrel na mňa a žmurkol. Len som mu zamávala a do vzduchu poslala bozk.
❤❤❤
Linka760, BELAreader02, lkrajcikova, kubko2003, MartinaNiov, Nina771, Nikuss61, Miskaaa3231, NikolaNikiS, tanamichlova, blankov, zuzinkaaaa5
Ďakujem vám za každú 🌟❤, nesmierne si to vážim.
Za to že mám dnes dobrú náladu, tak môžete dneska očakávať ďalšiu kapitolu ❤
PS: Snáď som vás potešila ❤
❤❤❤
