Obaja sme sedeli na tráve. Benjamín fajčil cigaretu, zatiaľ čo ja som sa opierala o jeho hruď.
Takto byť spolu sami sme boli zvyknutý, kde nás nik nevidel. Sama som si začala klásť otázku, prečo náš vzťah je akoby utajený. Vyhýbal sa všelijakej spoločnosti. Ak som sa ho opýtala na dôvod, prečo tam nechce ísť som ňou, odpovedal mi zápornou otázkou, že sa na to necíti.
Jeho mama ma uisťovala, že to som ňou myslí vážne. Dokonca sama sa mi priznala, že v dome dievča nevidela. Bola som prvá koho dovliekol domov.
„Nemyslím si to. Svojho syna poznám. On je skrátka taký." Vždy mi hovorievala, keď som sa jej zverila aké pochybností začínam mať.
Teraz keď sme si takto sedeli sami na lúke vyzeral byť náš vzťah dokonalý. Ale bolo to dokonalé? Nebol to len jeden z tých malá okamihov?
Ďalšia otázka, ktorá mi nedala pokoj, bola či vôbec sa chystá ísť na vojenskú školu. Vedela som, že tam mal ísť, ale kvôli úrazu sa to zrušilo.
Leto len začalo, no i tak som sa začala báť, čo bude o dva mesiace.
„Deje sa niečo?" Vyrušil ma jeho chrapľavý hlas, ktorý mi znel ako malá ozvena.
„Nie." Prosto som odpovedala. Čo chcel počuť? Ako začínam byť na pochybách?
„Viem, že nad niečím uvažuješ. Vždy keď takto mlčky hľadíš a si tuho zamyslená, čelo sa ti zvraští ako pri hádke."
Ako vidím za ten čas ma stihol prekuknúť.
„Premýšľam o nás." Sklesnuto som vydýchla. Vedela som, že po lete musí odísť. Toho som sa najviac bála.
„Nemyslí na budúcnosť, lebo sa ti urobí druhá vráska." Otočil si ma k sebe. Prstom ukázal na moje čelo, kde asi tá druhá sa mi spraví.
Capla som mu po ruke.
„Ale teraz vážne, Ben."
„Ojeje..." Postavil sa na nohy. Začal kráčať do kola. Bol nervózny. Tiež som ho ako tak poznala.
Postavila som sa. Chytila som mu obe ruky a položila si ich na líce. Jeho prsty boli studené. Začínalo byť chladno.
„Si studený."
„Mali by sme už ísť. Isto ťa babka bude zháňať."
Mal pravdu. Celý deň sme zabili sedením na tejto lúke. Dala som mu za pravdu. Obaja sme nasadli na jeho štvorkolku.
◼◼◼
Ráno som sa zobudila na to, že potrebujem ísť na záchod. V pyžame som zbehla dole. Tým že som bola doma, som sa ani neunúvala dať si na seba župan.
Otvorila som dvere. Svetlo máme na senzor. Zasvieti sa hneď ako náhle zachytí pohyb.
„Prepáčte." Zhíkla som hneď ako som zbadala na toalete sedieť babkinho nápadníka Rafaela.
Chytila som sa za brucho. Vedela som, že tak dlho nevydržím. Môj mechúr potrebuje okamžite vyprázdniť.
Rafael spláchol a ja som sa hneď dotrepala na záchod. Šťastné som si vydýchla, že som si necvrkla do nohavíc.
V kúpeľni som si umyla ruky. A hneď aj zuby. Odišla som do kuchyne, kde už sedela moja babka. Čítala si noviny. Rafaela som nikde nezbadala. Zrejme odišiel do babkinej spálni.
„Nevedela som, že tu spal Rafael."
„Snáď sme ťa nezobudili, Amína." Zachichotala sa. Zložila papierové noviny a nechala ich tak položené na stole. Okuliare ktoré jej držal nos, si zasunula bližšie k očiam, nech na mňa lepšie vidí.
„Narazila som na neho na záchode. Si mu nepovedala, nech sa zamyká? Je tam predsa kľúč." Zahanbene som si skryla svoje horúce líca. Samej mi bolo trápne.
„Vždy na to zabudne." Babí si zakryla ústa svojou rukou. Prišlo jej to veľmi smiešne.
Nadurdene som si dala ruky v bok. Vzala som si z chladničky mlieko, ktoré som si naliala do pohára a hneď aj vypila.
Babka sa začala smiať. Potom sa postavila a odišla z kuchyne.
„Ach, babí. Randíš si ako taká týnedžerka." Sama pre seba som sa zasmiala nad babkou. No ona ma už nepočula.
„Kto si randí?" Do kuchyne došiel Jeremy.
„Čo?" Tvárila som sa, že neviem o čom to vraví.
„Si povedala, že niekto si randí. A ja sa pýtam kto." Sadol si môj brat za stôl. Rukou si podoprel bradu a čakal nech mu dám odpoveď. Vedela som, že keď to nebude vedieť, len tak z kuchyne neodíde.
„Ale nikto." Do vzduchu som mávla rukou akoby som sama chcela, tým našu konverzáciu kde si zahnať, aby sa na ňu zabudlo.
Brat mykol plecami. „Čo je na raňajky?"
❤❤❤
Takže mojí milí čitatelia, zajtra sa môžete tešiť na Benjamínov pohľad.
❤❤❤
