Amína
„To myslíš vážne?" Vycerila som na Kylea zuby.
Naozaj som tomu nemohla uveriť. Kyle mi rozprával o svojej detskej príhode. Má dve staršie sestry a jedného mladšieho brata. Rozprával mi krátku históriu o tom, ako sa so sestrami hral s bábikami. Nosil sukne a maľoval si nechty. A aby nebolo toho málo, sám cikal po sediačky.
„A čo si si myslela? Nemal som mužský vzor." Zasmial sa sám na sebe.
To som vedela, že jeho otec ich opustil hneď potom ako sa narodil. No túto malú pikošku som nemala odkiaľ vedieť.
Ja som to tak brala automatický, že človek vie sám, ako sa má správať. Vôbec by mi nenapadlo, že k tomu potrebuje nejaký vzor, od ktorého by sa priučil. Mal vzor ale ženský. Mama aj mamou aj otcom.
„Ja neviem." Zasmiala som sa.
Kyle mi nalial ďalší pohárik červeného vína, ktorý som si hneď priložila k perám. Popri tom som sa nezabudla na neho potmehúdsky usmievať.
„A kde máš tvojho Bena?"
On bol z mála ľudí, čo vedel, že spolu chodíme. Raz nás aj videl. A rovnako ako všetci vedel, že sme boli na nože.
Na barovej stoličke som svoj zadok pomrvila viacej ako do teraz. Trošku som ním natriasala. Mala som pocit, že sedím na kameni, než na mäkkej stoličke. Môj zadok tvrdol. Chytila som sa barového stola, aby som náhodou nespadla na zem, čím by som na seba upútala pozornosť.
„V práci. Dnes je až do večera." Znova som si odpila z pohára.
„Zlatko, nerád to hovorím, ale už je pomaly jedenásť hodín." Troška smutnejším pohľadom sa na mňa pozrel.
Ja som pozrela na svoje hodiny, ktoré som mala na ruke. Mal pravdu. Už je noc, nie večer. Do podniku Croix som išla s tým, že mi to do večera zbehne. Sama som mu napísala, že ho budem čakať tu. A ešte dnes, keď mal Kyle službu.
Silene som sa na neho usmiala. Nechcela som, aby vedel, že ma to trápi. „Viem, zdržal sa."
Potriasla som rukou, kde som držala svoj telefón. Hrala som malé divadielko, že sa mi ozval, že dnes bude dlhšie. Hoci sa nič také neudialo.
Kyle prikývol. Pochopil, že sa v tom viac nebude vŕtať.
K baru došli dve ženy, ktoré Luke hneď obskakoval. Jedna z nich sa chichúňala, zatiaľ čo druhá si pýtala dvakrát whisky.
„Už si rozmýšľal o tom?" Dievča s ofinou na čele sa dotkla jeho goliera.
Luke len hlasno preglgol. Bolo vidieť, že je z nej na mäkko.
„Lulu, nechaj ho, preboha." Zatiahla druhá žena s tmavými vlasmi, ktorá prišla s ňou. Mala na sebe čierny klobúk, ktorý ju robil záhadnou.
Pozrela som na svoj prázdny pohár. Chcela som ďalší. Čakanie na Bena ma poriadne ubíja. Mohol sa mi ozvať, že bude dlhšie. „Luke." Oslovila som ho, tak aby ma počul.
Prstom ukázal, že je hneď pri mne. „Áno, hneď po šichte som voľný." Žmurkol na ženu s ofinou, ktorá v tom momente vykúzlila úsmev.
„Ospravedlňte ma, dámy." A to už bol pri mne.
„Ty si trafená." Začula som ich rozprávať.
Kyle mi miešal nový drink. Ja s veľkými očami som hľadela, či ma snaží opiť, alebo čo. Vedela som, že chcem zostať len pri víne. Na tvrdé som ani nepomyslela.
Keď skončil zmiešaným, podal mi drink. „Wua lá. To ťa rozveselí. Len sa napi."
„To vážne je vidieť, že sa trápim?"
„Je." Pritakal. No to už sa otočil k dámam.
Žena s ofinou ho znova pritiahla za golier. Čosi mu zašepkala, načo sa zapýril. Skôr ako sa odtiahla, stihla mu vlepil na líce bozk.
„Poď ty, koza jedna." Ťahala ju žena s klobúkom preč od neho. Vliali do seba whisky a už šli na parket tancovať, kde už tancovala polka ľudí.
„To aj slepí vidí, že je do teba celá paf." Prihovorila som sa Kylovi.
Moje slová ignoroval. „Zabralo?" Narážal na ten drink, ktorý mi namiešal.
„Čo ja viem." Vydral sa mi z hrdla smiech. No nebol to taký úprimný. Ale predsa bol tam.
„Nehovoril som ti?" Spokojne sa usmial.
◼◼◼
Ležala som vo svojej posteli. Sem tam sa mi odgrglo. Sama som sa na seba hnevala, načo som pila ten zmiešaný drink. Ktovie, čo mi doň nalial. Nemohla som spať.
Teraz som už naozaj nevedela, či je to z toho drinku alebo z toho, že sa mi Benjamín neozval. Celý večer som na neho čakala. Už som začínala malý zlý pocit.
So strany na stranu som sa stále otáčala v domnienke, že si nájdem tú správnu polohu na spánok. Jednu ruku som vystrela, zatiaľ čo druhú som vopchala pod vankúš, čím som si nadvihla hlavu.
Nohami som sa zakvačila periny, čím som si spravila s periny človeka a ním by mal byť Ben.
Privrela som oči. Chvíľku som čakala a nič. Dokonca som začala pomalšie dýchať. Ben vravel, že on to tak robí, aby skorej zaspal. Pri počítaní ovečky sa vždy prebral viac ako bol. Tak som aj tú jeho taktiku skúsila.
Nič.
Nahnevane som sa otočila na druhý bok. To isté som zopakovala. Jedna ruka vystretá, druha pod vankúšom. A nohu som položila na perinu. Začala som pomalý dýchať, s tým že už naozaj zaspím.
Už som cítila ako sa blíži spánok. Už už by som aj zaspala, keby....
Keby nešušťalo pod oknom. Vedela som, že ktosi lezie hore. Okno som mala mierne pootvorené. Dnes som si nedala vetráčku. Noci boli teplé a v dome ešte viac.
Jedno oko som pootvorila a zbadala kučeravú hlavu. Vedela som, že to nie je zlodej, ale ON.
Cez okno vnikol do mojej izby. Pomalým krokom sa dotrepal až k mojej posteli. Ja som sa robila, že spím. Teraz som sa s ním nechcela rozprávať. Inak by som na neho vy vrieskala.
Zobliekol si svoje oblečenie. Počula som ako ich zhodil na podlahu. Potom sa vopchal pod môj pekne uložený paplón. Snažila som sa čo najpomalšie dýchať, aby som sa neprezradila.
„Prepáč." Chrapľavo šepol. Dal mi malý bozk na čelo a ľahol si vedľa mňa. Rukami si ma prisunul k sebe bližšie. Cítila som jeho horúci dych na mojom krku. Jeho ruka bola položená na mojom boku.
Možno ma prekukol a možno nie. No každopádne som sa nehodlala ozvať. Stále som pomaličky dýchala ako by som naozaj spala. Viečka som mala privreté. To už som sa usmiala so spokojným úsmevom, že predsa prišiel. Bola som rada, že sa rozhodol spať pri mne.
Občas tak zvykne robiť. Vkradne sa do nášho domu, aby babka o nás nevedela. Tichým tempom vkĺzne do mojej postele a obaja zaspíme. Ráno ho už nevidím. Vždy stihne odísť tak, že si to nik nevšimne. Teda aspoň myslím.
