❤❤❤
Túto časť venujem zuzinkaaaa5,
za tvoj komentár, ktorý má veľmi potešil ❤
Užite si Benov pohľad ❤
❤❤❤
Benjamín
„Synak, cez víkend sa bude konať veľká oslava doma u tvojho strýka. A ty tam samozrejme pôjdeš. Nechcem počuť žiadne námietky." Ozval sa otec uprostred obeda.
Vedel veľmi dobre, že tie nóbl oslavy, čo oslavujú prachatí ľudia, neznášam.
„Zlato, nemôže si Ben zobrať aj partnerku? Predsa bude lepšie, ak tam nebude sám." Ozvala sa mama.
Na tú oslavu ide tiež. Každý zo zamestnancov si berie svoje partnerov/ ky alebo svoje polovičky. Po maminých slovách som myslel na Amínu. Keď jej o tom poviem, bude len rada. Sama vravela, že sa viac menej akoby skrývame. No tak to na verejnosti, kde budú moji kolegovia a aj oco, už to slovíčko nepovie.
„Dobre otec, ale vezmem zo sebou Amínu."
Mama sa usmiala, hneď ako začula jej meno. Mala ju naozaj rada.
„Kto je Amína?" Nechápavo si nás otec prezeral.
Keby si sa aspoň troška o mňa zaujímal, vedel by si to. Keby si tu bol aspoň jeden deň, videl by si ju. Ale nie. Ty si zažratí do svojej práci.
„Zlatko. To je Benova priateľka. Chodia spolu." Mama sa jemne dotkla otcovej ruky.
„Vážne?" Pozrel sa na mňa. Nebol to spokojný pohľad. Na to som ho veľmi dobre poznal. Určite chcel vedieť ako vyzerá.
„Naozaj a cez víkend ju uvidíš ako aj ostatní na tom večierku." Odvetil som rázne. Sám som bol na seba hrdý. Preto som nadvihol hlavu tak hrdo, že práve ja tu mám česť byť s Aminou. Nik iný len ja.
„Tak to sa teším. Čo iné by som mal na to povedať." Sucho odvetil otec. Ďalej sa pustil do jedla.
„Nie si rád?" Mama mu stisla ruku. „Ben nám rastie. Už je z neho dospelý muž." Pyšné sa na mňa usmiala.
Videl som jej v očiach malé iskričky. Určite ma vidí ako malého chlapca, ktorý večne behal po dome. Ona bola vždy tá, čo ma naháňala. Ja som to vždy otočil na skrývačku. Mama ma musela hľadať niekedy aj celý deň. Vedel som sa dokonalo skryť.
Rad som vystrájal.
„Áno, drahá." Otrávené odvetil otec.
S otcom nemám bohvieaké spomienky. Len tie kde všetci traja ideme na dovolenku. Vtedy sa vždy troška uvoľnil a dokonca si som ňou párkrát zahral aj futbal na pláži.
Vtedy som bol šťastný, pretože otec sa mi venoval. Nie ako doma. Dona ma má na háku. Povie čo ma na srdci a tým to hasne. Väčšinou odchádza do spálne za mamou, kde sa spolu túlia. Je ich to totiž počuť. Vtedy vždy ja zdrhnem hore na strechu a zapálim si jednu cigaretu, niekedy aj dve.
Dojedol som svoju porciu. Vzal som tanier a odišiel do kuchyne. Položil som ho do drezu. Hore schodmi som utekal, že si zapálim.
Otec ma za každým musí vytočiť. Už len tým ako otrávene znie, keď ide o mňa. O môj život. Akoby som sa vôbec nemal narodiť.
Je ku mne taký chladný. Pozerá na mňa s takým pohľadom, aby som sa správal perfektne. Tak ako on.
Z vrecka som vytiahol malú krabičku cigariet. Hneď som si zapálil jednu cigaretu. Začal som do seba nasávať nikotín.
Sedel som veľký dlho na streche rozmýšľajúc nad svojím životom. V ruke som už držal tretiu cigaretu. Písal som Amine, že mám pre ňu novinku. Iste jej bude treba kupovať šaty, o čo sa ja samozrejme postarám. Vedel som, že na tej oslave budú snoby. Preto jej aj tie najdrahšie šaty na aké si ukáže.
No to som jej písať nechcel. Mal som v pláne jej to povedať a hneď aj zobrať do nákupného centra.
Z diaľky som zbadal ich dom. Bývala kus ďalej od nás. Jej okno osvetľovalo izbu. Ešte nespala.
Slabo som sa pousmial, či prídem dnes k nej opäť spať, ale...
Nemôžem.
Zajtra musím skoro ráno vstať do roboty. A aby som sa čosi aj vyspal, tak som môj nápad zamietol. Miesto toho som sa zdekoval naspäť do domu. Napísal som Amine dobrú noc a išiel spať.
