❤❤❤
Venujem Miskaaa3231
❤❤❤
Benjamín
„Tak tu si." Ozval sa ženský hlas. Do dverí nakukla hnedé hlava. Vo svetle som mohol zbadať jej zeleno hnedé oči. Na perách mala malý úškrn.
„Tak si ma našla." Rozprestrel som svoje ruky, aby mohla prísť a hodiť sa do môjho náručia. Potreboval som cítiť jej vôňu.
Amína bez váhania vošla celým telom do mojej izby. Kráčala ku mne. Jemne sa mi hodila do náručia. Silno som ju objal.
Chýbala mi.
Ak by som vedel, že bude takto moja čivavka vyvádzať, prišiel by som skôr a nie dnes. Troška som si to dával za vinu.
Ľahol som si na posteľ a ona ležala hneď pri mne. Nohu si prehodila cez tú moju. Ležali sme dlhšiu dobu.
„Som nevedela že si fičal na Sugar, Sugar." Zasmiala sa. Mala naozaj príjemný smiech. Mohol by som ju takto počúvať stále.
Občas sa stalo, že ho mala nepríčetný, až som ju musel sám stopnúť. Ale to už bol jeden z tých smiechov, kde sa držala za brucho, ležala na zemí a kopala nohami.
Pohľad na ti bol naozaj vtipný.
„Som rád, že nezačala vyťahovať svoj album." Zachechtal som sa.
Ona je toho schopná. Keď k nám príde rodina, vždy ho vytiahne s otázkou v očiach, či si s ňou nepozrieme malého Bertieho. Ja vtedy len zdúchnem z domu.
„Ale mohla. Rada by som sa zasmiala. A ozaj už sa ti stalo, že si mal afro? Vieš keď ťa vaši nestrihali." Ďalej sa smiala.
„Čosi. Ha. Už len to by mi chýbalo." Spomenul som si na jednu fotku, kde mám podobne vlasy k tomuto typu účesu. No nikdy to nedopadlo ako afro. „Ak mám dlhšie vlasy, tak sa mi spravia len vlnky, žiadne kučery."
„Jedine ak by si mal za otca černocha. To by si mal poriadne afro, tak ako sa patrí." Začala si zo mňa uťahovať. Bola uvoľnená a to sa mi páčilo.
Jemne som ju chytil okolo chrbta a prisunul k sebe, tak že sa naše pery dotýkali. Ako prvá mi dala bozk. Len taký letmý na pery. To už som ja prevzal iniciatívu a prehĺbil náš bozk.
Rukou som sa jej dotýkal krku. Nechtiac som zavadil o ten samí náhrdelník, čo som jej ho raz doniesol na Vianoce. Už vtedy som vedel, že mi dievča pobláznilo hlavu.
„Vidím, že ho máš stále." Jemne som sa pousmial. Dobre som si pamätal jej minulosť, čo súviselo s jej rodičmi. Popritom som sa hral s malým srdiečkom, kde boli ich fotografie.
„Áno, je to kus z nich. Neberiem to ako talizman, ale ako to že sú som ňou." Začala potichu rozprávať. Podľa hlasu sa dalo vycítiť, že stále ju to bolelo.
„Jeremy si ich vôbec nepamätá. Vôbec nevie aký je to pocit mať mamu alebo otca. Od bábätká je s babkou." Jedna neposlušná slza sa jej kotúľala po líci. Prstom som ju pomalý zotrel.
Bol som ticho. Nechal som jej priestor, nech ďalej môže rozprávať. Z ťažká sa nadýchla.
„Vieš, Ben..." Ďalší ťažký povzdych. „Najviac sa toho bojím, či budem mať kompletnú rodinu. Chcem, aby moje dieťa malo oboch rodičov. Presne ako ty. Máš mamu, ktorá ťa miluje a otca..."
„Otec je taký aký je. Nevybral som si ho." Trpko som odvetil. Nerád som sa bavil o ňom.
Ako malý som s ním nestrávil čas. Preto je mi ťažko ho občas nazvať otcom.
„Prepáč. Ja len..." Zapozerala sa do iného bodu, než na mňa. Sama nevedela ako sa má mi ospravedlniť.
„To nič." Pohladil som ju na spánok. Rukou som skĺzol k jej brade a tým si ju k sebe otočil. Tak aby znova na mňa pozerali tie jej tmavé oči.
„Zabudla ti mama povedať, že do svojich deväť rokov som spal v spálni pri mame." Spomenul som si na jednu spomienok, na ktorej som sa do teraz smial.
Vždy keď oco bol na nočnej, vždy som ležal vedľa nej na posteli. Sám v izbe som sa dosť bál. Rovnako aj mame bolo smutno za ním, preto mi dovolila spať na ich mäkkom matraci.
„Čo?" Vyvalila na mňa tie svoje veľké kukadlá. Kútik jej behal do úsmevu.
„Bal som sa byť sám v izbe. Vždy som pri nej spal, keď oco bol na nočnej."
„Teda, Ben, čo sa ja nedozviem." Capla mi do hrude.
„Teraz ty." Povzbudil som ju, nech mi ona čosi prezradí, čo neviem.
„Takto z hlavy ma nič nenapadá. A možno niečo. Netuším koľko som to mohla mať rokov, ale pred svojou mamou som sa skotúľala dolu schodmi až som pristála na tvrdú podlahu. Neplakala som ani nič. Skrátka som sa postavila a začala sa smiať. Mama mala smrť v očiach, či som v poriadku. No ja som ju vtedy nechápala, pretože ma naozaj nič nebolelo." Mykla plecami.
„Bože." Zasmial sa Ben. „Som rád, že nič vážne. Lebo ozaj by si takto pokojne mohla prísť o chrbticu."
„Ani nespomínaj." Zasmiala sa.
„Mohla by si dneska pri mne spať?" Zmenil som tému. Naozaj sa mi takto páčilo s ňou ležať. Preto som sa jej na to rovno opýtal. Tajne som dúfal, že povie áno. Chcel som si vynahradiť tie dni, čo sme neboli spolu.
„Myslím, že áno. Dám len babke vedieť, kde som." Dala mi letmú pusu na pery a už sa zdvíhala pre telefón.
