❤❤❤
Venujem Nina771
Dneska výnimočne ďalšia kapitola.
Chcem sa všetkým čitateľom so srdca poďakovať za 3,04 K pozretí. A tak isto za 11,2 K pozretí na mojom prvom príbehu Kúsok AROGANCIE.
❤❤❤
Amína
Sedela som za barom a popíjala mojito. Rozhodla som sa pre zmenu niečo iné ako len víno.
Pri mne sedela Lauren. Boli sme dohodnuté ísť von. Tak sme si nakoniec sadli tu na. Vonku bolo strašne teplo. Nechcelo sa nám kráčať a zároveň sa potiť akoby sme boli v saune. Tu na bola skvelá klimatizácia.
„Amína." Drgla do mňa kamarátka. „Nie je to..."
Benjamín Bertold Stone.
Ben.
„Nepozeraj sa tam." Napomenula som ju hneď ako som si všimla, že od neho neodvrátila zrak.
Jedným okom som po ňom zazerala hlavne nenápadne. Prišiel s Harrym a Codom. Všetci traja kráčali k baru, kde sme akurát my dve sedeli.
V duchu som si tlieskala, že naozaj úžasné miesto na sedenie som si vybrala. Vlastne mala som na ti veľmi dobrý argument. Robí tu Kyle a ten mi vždy dá zľavu alebo je to na účet podniku.
„Ahoj, princezná." Nahol sa Code k Laurie. Obaja si dali letmý bozk na pery. Hneď si prisadol k nej. „Nevedel som, že tu budete."
„Ha. Keby hej. Šli by ste inde?" Krivo som sa pozrela na Bena. Vedela som, že by tu neprišiel, keď som tu ja. Ranilo by ho to. Rovnako ako mňa.
„Nie. Vlastne je mi to jedno, kde sa opijem. A tu majú výborné whisky. Ak si myslíš, že kvôli TEBE by som išiel inde ako tu, tak to sa pekne mýliš." Spravil malý úškľabok.
Tak toto naozaj zabolelo. Že by už na mňa prestal myslieť?
„A ak dovolíš..." Rukou naznačil, aby som sa postavila. „Tu bolo vždy moje miesto."
Zaťala som päste. Naozaj sa ku mne bude správať takto? A to len preto, lebo som sa s ním rozišla? To už mu bolo jedno koľko dní sme spolu trávili?
Znova mi prišiel ten starý Benjamín Stone akého som poznala. Ben, ktorý mi nedal ani tú najmenšiu šancu.
A teraz mi prišiel takmer rovnaký.
Bol chladný a správal sa ku mne hnusne. Akoby sa všetko znova opakovalo.
Benova kamenná tvár si ma prezerala. Čakal, kým mu uvoľním jeho miesto, ktoré bolo podľa jeho slov jeho. Občas keď sme sem prišli, nikdy to nespomenul. A zrazu sa dozviem niečo, čo som ani netušila.
„Ccc." Nechcelo sa mi veriť, že odchádzam z tej stoličky. Som mu pekne vyhriala miesto. No to ma najmenej trápilo. Skôr jeho postoj, ako ma odohnal. Akoby sám chcel, aby som odišla.
Fajn. V duchu som si povedala.
To už som sa postavila na nohy a odchádzala k dverám. Ani som nečakala na Laurie. Tá sa plno venovala Codovi. Vyzerala veľmi spokojné a šťastné. Ako z rozprávky, keď máte ten šťastný koniec.
Skôr ako som stihla úplne odísť, Benjamín ma chytil za lakeť, tak že som otočila k nemu. Ledva som nohy udržala nad zemou. Len aby som mu nevletela do náručia.
Už šiel niečo povedať, lenže ja som sa ozvala skôr ako stihol povedať bu. „Nechaj ma." Cez zuby som ho upozornila.
Stále ma držal.
Nepáčil sa mi ten Ben. Preto som vzala moje nedopité mojito a obliala ho ním. Ten zaskočený ma rýchlo pustil. Nečakal to.
To som využila a rozbehla sa k východu. Spätné som sa neobzrela. Len aby som sa nezastavila. Vedela som, že potom by som tak ľahko neodišla.
Vyšla som z podniku. Začala som utekať k domu. Potrebovala som byť čo najďalej od neho.
Prečo práve teraz som ho musela zazrieť? Prečo?
Za pár týždňov sa začína škola. Myslela som, že ho už neuvidím. Že bude viac menej v práci. Očividne som sa mýlila.
Dobehla som až k domu.
Hore v izbe som sa zatvorila. Sadla si na posteľ a položila si hlavu na vankúš. Perinu, ktorú som mala pekné poskladanú som chytila do rúk. Vyzeralo to akoby som ju objímala.
Zapozerala som sa do okna. Potom samo od seba som sa v okne zapozerala na neznámi bod. Malé slzy mi začali tiecť po líci. Darmo som myslela, že to dám. Pravdou bolo, že som nebola natoľko silná, aby som si priznala, že mi naozaj chýba.
A hlavne teraz, keď som bo tam videla v plnej kráse. Na tvári mal ten jeho typický kamenný výraz, ktorý zvykne mať, keď má blbý deň. Poznám to.
Jeho hrubý a zároveň chrapľavý tón hlasu ma bodol. Ten uštipačný tón. To ako rozprával, že mu na mne nezáleží.
Môžno som naivná, ale stále dúfam, že niekde tam, má ma stále rád.
I keď...
Veľmi ma to trápilo ako ma vzal do iného podniku a tam som ho prichytila s inou. Bozkávali sa. A pritom vedel, že som odišla len na záchod.
Alebo že by to bolo inak?
Nie. Inak by ju dávno odsotil. Ale on nie. On akoby spolupracoval.
Nie nie nie.
Oboma rukami som sa chytila za hlavu. Potrebovala som tie zlé myšlienky dostať z hlavy. Hlavne na ich bozk.
Znovu som sa zapozerala na okno. Bolo ešte vidno. Sama som nemala poňatia koľko je hodín. Len jedno som vedela, že teraz to bude len horšie.
