I live for you ✓

4.

Čakala som dokiaľ sa sála úplne vyprázdni, aby som mohla v pokoji odísť. Trvalo to veľmi dlho. Myslela som si, že skôr na Zem padne meteorit ako sa vyprázdni táto sála. Sedela som na sedadle a pozerala sa na ľudí ako v smútku, že je koniec alebo v šťastí, že tu boli odchádzajú domov. Keď som videla ako odchádzajú poslední fanúšikovia, tak som sa postavila na odchod.

Bola som tu jediná, ktorá počkala dokiaľ všetci odídu. Posledný krát som sa obzrela a odišla preč.

,,Olivia!" zakričal niekto. Iba jediný človek na svete ma volal celým menom.

,,Harry!" otočila som sa naňho. Stál asi tri metre predo mnou s otvorenou náručou. Na nič som nečakala. Rozbehla som sa k nemu a padla do jeho náruče. Silno ma chytil až ma zodvihol zo zeme. Tuho ma zovrel. Bol to krásny pocit byť v niekoho objatí a ešte krajší, keď ten niekto je Harry.

Nie. Do kelu. Takto na neho nezabudnem. Nemôžem sa s ním znova začať baviť. I keď som nikdy neprestala, ale nechcem byť znovu smutná. Už nie.

,,Rada som ťa videla," odtiahla som sa od neho a otočila sa na odchod, no jeho ruka mi v tom zabránila.

,,Nechoď." vyznelo to ako prosba.

,,Harry..." Zosmutnela som. Nemalo zmysel sem chodiť. Vedela som, že to takto dopadne.

,,Chcel by som sa s tebou porozprávať, ak mi to dovolíš." prikývla som. Chytil ma za ruku a niekam ma viedol. Tipla som si, že asi k autu, lebo nič naokolo nebolo. Otvoril mi dvere spolujazdca a nechal ma sadnúť si. O pár sekúnd sa ocitol vedľa mňa. Zhlboka sa nadýchol.

,,Prepáč mi posledné roky. Ospravedlňujem sa ti za moje správanie. Že som nemal na teba čas. Vždy som ti chcel zavolať, napísať ti, ale bál som sa, že ma nenávidíš. Dlho som sa odhodlával. Keď mi dnes večer mama povedala, že ťa stretla, potešilo ma to. Len myšlienka vedieť, že žiješ niekde tu. Ale keď som ťa videl na tom koncerte. Neveril som vlastným očiam. Bola si tam a užívala si si to. Chýbala si mi, nebavili sme sa síce dlho, ale boli to moje najlepšie chvíle a chcem ich späť." zahľadel sa mi do očí.

,,Bol som idiot, že som sa na teba vykašľal."

,,Harry, boli sme deti a ja som rada, že si išiel za svojím snom a tým robil, to čo ťa baví aj keď za takú cenu. Som na teba hrdá. Dotiahol si to veľmi ďaleko."

,,Nie, keby som skutočný kamarát, tak sa na teba nevykašlem."

,,Harry! Nie! Áno, ublížilo mi to, ale nevadí mi to.  Chápeš? Nikdy som ti to nevyčítala a ani nikdy nebudem."

Odmlčali sme sa. Potrebovali sme čas na premýšľanie, ale bolo ťažké odhadnúť kto ho potreboval viac. Nevedela som, čo robiť. Bola som zmätená. Chýbal mi. Stále som ho mala rada. Keby len rada. Ale vedela som, že to nevyjde. Rovnako ako minule. Síce sme takýto úprimný rozhovor nemali veľmi dlho, ale aj tak som si bola istá, že raz odíde a ja budem opäť smutná.

,,Chcel by som všetko späť." ozval sa po dlhej odmlke. Vedela som, že to príde a dovolila som mu to.

,,Harry, nemá to cenu. Dopadne to ako minule."

,,Nie, nedopadne. Tentokrát nie. Olivia prosím daj tomu ešte šancu." Ach. Prečo som tak ľahko presvedčivý človek. ,,Dobre, ale posledný krát."

Prikývol. ,,Tak, čo teraz?" Spýtala som sa, lebo som vôbec netušila, čo máme robiť. ,,Teraz," rozmýšľal ,,môžeme ísť ku mne."

,,Dobre."

,,Tebe to nevadí?"

,,Nie. Malo by?"

,,Ja neviem." Pokrčil ramenami a zasmial sa. Pridala som sa k nemu. ,,Aké bolo leto?" Vyzvedal. ,,Ako vždy, nič zaujímavé."

,,A frajer? Ako sa má?" Zasmiala som sa a pokrútila hlavou. ,,Asi dobre, čo tvoja frajerka?"

,,Nejestvuje." Neviem prečo, ale táto správa ma potešila.

,,Môžem sa ťa niečo spýtať?"

,,Mám na výber?" Smiala som sa.

,,Nie." Už sme sa smiali obaja a už som len čakala, čo z neho vypadne.

,,Prečo si prišla?"

,,Chýbal si mi a bola som zvedavá. Nikdy som ťa koncertovať nevidela a musím ťa pochváliť. Ide ti to perfektne."

Sebavedomo sa usmial a venoval sa šoférovaniu.

Ahojte všetci, tu je ďalšia časť. (Určite ste si jej nevšimli) Ďalšiu časť môžte očakávať v pondelok.

I love uuu...

8.1 /21