I live for you ✓

52.

Prebudila som sa na neskutočný príval tepla. Keďže bolo zastreté a slnko sa sem nemalo ako dostať, tak zdrojom bol Harry. Už sme neboli v objatí, ležali sme tesne vedľa seba a tvárou ku sebe. Hľadela som na neho a zrejme jeho telo vycítilo môj pohľad, keďže otvoril oči.

,,Dobré," poprial mi a unavene si prestrel oči, ktoré následne zatvoril.

,,Dobré," uškrnula som sa a postavila sa. Namierila som si to do kúpeľne. Umyla som si zuby a spravila make up. Potom som zišla do kuchyne, v ktorej nikto nebol. Lepšie povedané: Harry tu nebol. Asi si chcel ešte pospať. Prešlo mi hlavou. Sama pre seba som pokrčila ramenami a šla nám spraviť raňajky. Bolo by super, keby som vedela, kde sa čo nachádza. Viem, kde je chladnička, tak tam asi začnem. Rozhodla som sa spraviť vajíčka, ktoré sa mi po neúprosnom boji v hľadaní surovín a riadov aj podarili. Vzápätí som nám spravila kávu a vybrala sa zobudiť Harryho. Nebolo treba, stretla som ho na schodoch.

,,Vyspatý?"

,,Lepšie ako kedykoľvek predtým," povedal s úsmevom. Uštedril mi jeden bozk a objal okolo ramien. Spoločne sme zišli schody a vydali sme smer kuchyňa. Harry si všimol pripravené raňajky a pri poďakovaní ma silnejšie objal.

S neustupujúcimi úsmevmi sme dojedli, poupratali a so všetkými vecami si to namierili do Harryho auta. Sadla som si na miesto spolujazdca a rozložila sa na ňom. Čakala nás trojhodinová cesta, musela som mať pohodlie. Harry mi zapol vyhrievanie sedačky, takže som si mohla vyzliecť kabát a ostať len v obyčajnej mikine. Počúvali sme pesničky a spievali popri nich, miestami sme mali záchvat smiechu kvôli zabudnutému textu. V polke cesty som sa mu ponúkla, že to môžem odšoférovať za neho, ale odmietol. Neviem, či kvôli tomu, že som žena a mohla by som nabúrať jeho ,,autíčko" alebo kvôli jeho vysokému egu. U neho je všetko možné, ale najpravdepodobnejšie sú tieto dve možnosti.

Poslednú hodinu cesty som prespala a zobudil ma Harry, ktorý mi oznamoval, že sme prišli do cieľa.

Rozospato som sa pretiahla a v tom mi napadlo: ,,Haryy! Povedal si jej, že prídem, však?"

Nervózne sa poškriabal na zátylku a prehrabol si vlasy. ,,Ups," bolo jediné, čo z neho vyšlo. Ja ho zabijem, prisahám, že ja ho zabijem.

,,Ale veď ja tam nemôžem prísť bez pozvania. Si normálny? Je to neslušné a do toho sú Vianoce. Do riti," chŕlila som zo seba slová a medzitým si nevšimla Harryho, ktorý potláčal smiech.

,,Neznášam ťa," povedala som mu a otvorila dvere.

,,Ale aj tak ma miluješ," stihol povedať predtým, než som ich zavrela. Nemusela som ho vidieť. Bola som si istá, že práve teraz pokrútil hlavou a uchechtol sa. Prevrátila som nad tým všetkým očami a otvorila kufor. Než som z neho stihla čokoľvek vybrať ma Harry predbehol. Vybral svoju a po nej moju batožinu. Dokonca mi ju chcel aj odniesť. Prvotriedny gentleman.

,,Ďakujem." Len mi kývol hlavou.

Obišli sme garáž a zastavili pred jeho rodným domom. Je úplne rovnaký ako si ho pamätám, ale zároveň úplne iný.

Vybrala som sa k dverám a chystala sa na ne zaklopať. Ann nás ale čakala a stihla mi otvoriť skôr, akoby som niečo spravila.

,,Ako sa máte, deti moje?" spýtala sa hlasom plným lásky.

Odpovede sa ujal Harry. ,,Ale veď to poznáš." Mávol nad tým rukou.

,,Och, od teba sa asi nedozviem nič nové. No zato túto od slečny určite hej." Zasmiala sa a ja s ňou. ,,Ako dlho ste spolu?"

,,Tridsať dva dní," odpovedeli sme súčastne. Široko som sa na neho usmiala. Očividne sa pamätal na všetko.

,,Ste prekrásny párik. Vždy som vedela, že z toho niečo bude."

,,A ako si na to prišla?" Pozdvihol obočie.

,,Vždy som to vedela. Trávili ste toľko času osamote a spolu." Pokrútila hlavou a pri slove osamote na nás žmurkla.

,,Ale veď to je úplne normálne, nie?" spýtal sa zmätene Harry.

Ann si založila ruky a pre seba sa usmiala. ,,Aj prespávačky na tajno sú normálne?" uchechtla sa. V tom momente Harrymu a aj mne úsmev z tváre zmizol.

,,Ako?" zmätene som zo seba vydala.

,,Gemma." Zasmiala sa. Takže to bola ona, zaujímalo by ma, čo všetko na nás povedala.

,,Ja ju prizabijem," zamrmlal. Podišla som k nemu a stisla mu ruku. Následne som mu pozrela do tváre a naklonila hlavu. Nadvihla som jeden kútik úst a mierne skrčila obočie na znak nehnevaj sa. Veď už sem dospelí, bolo to dávno, nič sa nezmení.

,,Kto všetko o tom ešte vie?" spýtala som sa, keďže Harrymu moc do reči nebolo. Nerozumiem, prečo ho to tak rozhodilo. Ano, nie som práve najšťastnejšia, že o tom vie, ale som rada, že pravda vyšla na povrch až po takom čase.

,,Ja, Robin, Gemma a určite aj jej priateľ." Prikývla som. Nič hrozné.

,,Ako dlho?" Ozval sa Harry.

,,Fuuu, moc odomňa žiadaš. Ale jedno viem určite, vedela som to už predtým ako som stretla Liv v Londýne." Zhrozene som sa na ňu pozrela. A v tom som pochopila, prečo sa tak inak správala. Poznala jedno z našich tajomstiev, nemôžem sa čudovať, že bola prekvapená, že už spolu nevychádzame.

,,Bola som prekvapená, že po tom všetkom, čo ste spolu prežili ste sa to rozhodli vzdať. Dlho som si myslela, že raz budete tvoriť pár potom som tomu už nedávala nádej. Ale vaša cesta cez tie krajiny to napravila a noviny ma uistili. To mi pripomenulo, že ťa musím pokarhať Harry." Zamračila sa.

,,A za čo?" spýtal sa sa šokovane a frustrovane zároveň.

,,Že si mi to nepovedal skôr." Harry len prevrátil očami, za čo som ho slabo tasla po hlave. ,,Ale to je teraz jedno, som taká rada, že ste spolu. A už nestojme vonku, začína byť zima." Venovala nám svoj úprimný úsmev, otočila sa na päte a rýchlo zmizla za dverami

S Harrym sme sa na seba zmätene pozreli a vydali sa za ňou.

Vnútri bolo všetko vyzdobené a vysvietené. Na môj vkus to bolo trošku extravagantné, ale aj tak sa mi to páčilo. Namierili sme si to spoločne do jeho izby a odložili si v nej veci. Harry plánoval hneď odísť, ale mňa tu niečo zastavilo.

Všetko najlepšie Olivii k meninám!

25.6./21