I live for you ✓

29.

Každý deň sme objavovali samé nové miesta ako napríklad baziliku sv. Petra, ktorá bola tak neuveriteľne krásna. Proste dokonalosť, ťažko veriť, že niečo také skutočne existuje. Taktiež sme navštívili aj kaviareň starú viac ako dvesto rokov. Určite bola už určite niekoľko krát prerobená, ale zachovala si historický nádych, čo sa mi veľmi páčilo. Kávu tam robili úžasnú, na to nesmiem zabudnúť. Táto krajina mi bude jednoducho chýbať. Pravdepodobne najviac zo všetkých.

Taktiež Talianska kuchyňa! Takmer som na ňu zabudla. Moje najobľúbenejšie jedlá sú typické pre túto krajinu, všetko mi bude chýbať, ale je čas sa posunúť ďalej.

Nejako takto sme sa ocitli v Grécku. Samozrejme, že nie tým, že som hovorila o spomienkach, ale myslím, že všetci rozumieme. Ďalšia krajina, ktorú som milovala. Kto by predsa nechcel ísť do Grécka? Nepoznám ani jednoduchého takého človeka. A že tých ľudí poznám... Uchechtla som sa na vlastnom vtipe. Milovala som grécku mytológiu, prečítala som o nej množstvo kníh a mala som pre ňu slabosť. Takže tento štát som nemohla nenavštíviť.

Takže v momente ako sme prišli na izbu som vybalila najdôležitejšie veci a už sa hnala von. Bola som plná energie a únava z cestovania ma ešte neprepadla. Harry bol zo mňa trochu mimo, ale snažil sa šliapať v mojich stopách.

,,Pôjdeme na Akropolu, dobre?" spýtala som sa ho plná nadšenia. Aj keby moc chcel, nemohol povedať nie či už to bolo kvôli iskričkám v mojich očiach alebo radosti v mojom hlase. Tak ma ako správny priateľ len nasledoval.

,,Ja som z toho úplne mimo, aaa!" zvískla som plná nadšenia.

,,Nehovor," zasmial sa na mne.

,,Vidíš tú Akropolu?" ukázala som na mohutnú stavbu na vrchu.

,,Nie," prevrátil očami a zasmial sa.

,,A tam v diaľke tú pláž," opäť som svoju ruku namierila jej smerom.

,,Olivia, kľud," chytil ma za ramená, ,,Nie sme tu len dve hodiny. Budeme tu ešte nejakú dobu a ty si stihneš všetko dôkladne pozrieť," snažil sa mi nahovoriť trošku do duše.

,,Veď dobre," prevrátila som nad ním oči. Mal pravdu, keby ma nepozná, tak ma asi pošle do blázinca.

,,Super, takže teraz tam pôjdeme ako normálni ľudia a krokom," pri poslednom slove mierne zvýšil hlas a výhražne sa na mňa pozrel. Nedalo mi to, musela som sa na ňom zasmiať.

,,Dobre mami."

,,Olivia..."

,,Anoo?" nasadila som nevinný výraz.

,,Ty vieš, že nenávidím, keď ma tak voláš," zaťal zuby.

,,Samozrejme, že to viem. Je to vlastne jediný dôvod, prečo ti tak niekedy hovorím," zasmiala som sa.

,,Zmija malá," zamrmlal a snažil sa nesmiať.

,,No poď," vložila som si ruku do jeho ramena a vybrala sa k Akropole. Aby sme sa na ňu dostali sme museli prekonať desiatky schodov. (Skôr stovky.) Ale stálo to za to. Výzorom z diaľky pripomína mierne, ale fakt že mierne nejaký hrad. Z blízka tomu tak, ale vôbec nebolo. Vošli sme akoby do nej. Bola fakt priestranná bez strechy alebo niečoho podobného, takže slovo vnútri alebo vonku sa sem nehodilo.

Tak či onak boli sme ,,v nej". Vyzeralo to ako javisko a miesta na sedenie pripomínajúce schody stavané do vrchu. Výzorom bolo najbližšie divadlu. Bolo to neskutočne obrovské. Dostať sa po ďalších schodoch na hor k sedadlám nám s našou kondíciou dalo fakt zabrať, ale stálo to za to. Mali sme nádherný výhľad na celé mesto, čiže Atény. Od toľkej nádhery a úžasu som si musela povzdychnúť a posadiť sa.

Sedeli sme tam hodnú chvíľu a potom sme zišli dole a navštívili múzeum, ktoré bolo na blízku. Milovala som to tu. Všetko bolo tak historicky nádherné. Mala som nutkanie sa neustále len usmievať a poskakovať si, čo som trošku aj naplnila. Celá moja chôdza bola taká skackatá a cikcaková.

Vrátili sme sa naspäť do mesta. Áno, boli sme  celú dobu v ňom, len sme zišli z vrchu. Rozmýšľali sme či si večeru zjeme v reštaurácii alebo skúsime street food.

,,Za čo hlasuješ?" opýtal sa ma Harry.

,,Mne je to jedno, čo chceš ty?" mykla som plecami.

,,Mne je to tiež jedno."

,,Ugh, prečo sa nemôžeš proste rozhodnúť ako normálny človek?" zamračila som sa.

,,Ja?" zatváril sa prekvapene a pozdvihol obočie.

,,Nie," ironicky som sa na neho pozrela.

,,To s tebou to je strašné. Nikdy sa nevieš rozhodnúť," rozhodil rukami.

,,To ty!" pichla som mu prstom do hrude. ,,Prečo musíme byť tak dokonalí. Vždy nám záleží na názore toho druhého a takto to vždy dopadne," povzdychla som si.

,,Že? Sme až moc perfektní. Takže teraz sa vyser na mňa a rozhodni," prekrížil si ruky na hrudníku.

,,Hmm, mne je to, ale skutočne jedno. Veď vyber ty," usmiala som sa.

,,Nieee," vydal zo seba a prevrátil očami.

,,Tak, čo keby si dáme večeru v reštaurácii a raňajky street food?" navrhla som.

,,Môže byť," pokrčil plecami. Z hlboka som sa nadýchla a takmer ho prizabila na mieste za jeho ľahostajnosť.

,,Vieš čo? Radšej už poďme, dokiaľ sa všetko nezavrie," navrhla som. Prikývol a vybral sa do najbližšej reštaurácie. Objednala som si kurací šalát s limonádou a Harry údeného lososa.

Dohodli sme sa, že sa zajtra pôjdeme pozrieť na Parthenón a Grécku Agoru. Ďalšie dni sme si radšej už neplánovali, pretože nám naše plány moc nevychádzali, nech sme sa snažili akokoľvek. Jedlo sme dojedli mlčky, zaplatili a pomaly sa vybrali von.

,,Prejdeme sa ešte?" ponúkol mi Harry svoje rameno.

,,Samozrejme," mierne som sklonila hlavu ako to býva vo filmoch a roku prijala.

,,Ako sa vám tu páči môj pane?" spýtala som sa ho, keď sme pomaly vykročili.

,,Keď zabudnem na vaše slová slečna z dnešného dňa, tak celkom dobre," zasmial sa. Pokrútila som nad ním hlavou. Mal pravdu, o tomto meste som básnila už celý deň a očividne mu to liezlo na nervy aj keď to nedával moc na javo.

,,Prejdeme sa ku pláži?" navrhla som mu.

,,Isteže."

Kráčali sme mlčky a počúvali šum vĺn a čajky. Taktiež slabý krik detí v pozadí, ktoré si užívali more. Pláž tu bola krásna, piesková. Opäť som zatúžila na ňu ísť. Pomaly sme sa k nej dostali, pustila som Harryho. Zohla som sa, vyzula si tenisky, s nimi aj ponožky, ktoré som si naspäť vložila do topánok a vzala ich do ruky. Harry to zopakoval. Obaja sme sa začali prechádzať po pláži a nohami prehrabávali piesok, príjemne nám ich hrial. Dnes sme už niečo nachodili a pôsobilo to ako masáž.

Spoločne sme sa prechádzali a sledovali západ slnka. Dokázala by som to robiť každý deň. Najlepšie na tom bola Harryho prítomnosť. Bolo to jedno z najkrajších ukončení našich dní.

Prajem veľa vody!:D

5.4./21