I live for you ✓

60.

,,Zoberme sa," navrhol sebavedome. Zamrzla som na mieste, neschopná akéhokoľvek pohybu. Ten blázon to nemôže myslieť vážne. Zobrať sa? Teraz? A ešte potom, čo sa medzi nami stalo. On si asi neuvedomuje ako absurdne to znie. Vôbec som neodpovedala, ani som to nedokázala, bola som stále v šoku. A aj tak som nemala pre neho žiadnu odpoveď.

,,Veď sa poznáme už celé roky, ľúbime sa. Ja nevidím žiadnu oprekážku, Liv?" Zavrela som oči, nadýchla sa a pomaly sa otočila. Pozrela som sa do jeho očí, boli plné bolesti a mal v nich otázku. Smutne som pozdvihla jeden kútik úst a opäť mu nedala odpoveď.

,,Liv, ak ide o prsteň, tak počkaj nejaký čas, ja ti ho donesiem. Vtedy to bude to pravé," ubezpečoval ma, alebo skôr seba? To bol moment, kedy som po prvýkrát prehovorila.

,,Harry, o nejaký hlúpy prsteň mi nikdy nešlo. Ja len nechápem, ako ma môžeš o niečo také požiadať. Ľudia sa berú z lásky a pretože ju chcú spečatiť. Ľúbime sa, ale nemôžeme to spraviť preto, aby sme sa ...uzmierili?" Nevedela som nájsť vhodné slovo, ktorým by som opísala náš konflikt.

,,Takže ty ma nemiluješ?" Čo? Ako to môže potom všetkom povedať.

,,Čože? Ako si to len môžeš myslieť?"

,,Tak prečo si ma nechceš vziať?"

Ja ho prizabijem, buď je mimo alebo ma vôbec nepočúva. Jemu asi nedochádza, že je to zasrane silná otázka, ktorej odpoveď môže zmeniť veľa vecí.

,,Ja som nikdy nepovedala, že si ťa nechcem vziať, len nie teraz. Milujem ťa z celého srdca, ale na niečo také máme predsa čas a nechcem, aby to bolo po nejakej hádke, keď sa to jeden z nás snaží vyžehliť."

,,Tak čo mám podľa teba robiť?" beznádejne sa spýtal. Očakával odomňa pomoc, ktorú som mu po prvýkrát nechcela a vlastne ani nedokázala dať.

,,Na to musíš prísť sám," povedala som sklesnuto a otočila sa na odchod. Tentoraz ma nezastavil, ani slovami, ani rukami. Nechala som ho tam stáť  smutného a vyčerpaného a on ma nechal odísť. Po zavretí dverí som sa po nich zviezla a rozplakala sa. Nemala som k tomu nijaký konkrétny dôvod, proste som to tak cítila.

Myslím, že by som tam sedela celú večnosť, keby si nespomeniem na tašku so zmrzlinou v mojej ruke. Ihneď som ju dala do mrazničky a šla sa do izby prezliecť. Najskôr som sa vyvalila na posteľ, v ktorej som ani neviem ako zaspala.

Bola som na letisku. Stála som v rohu, kde som sa cítila byť neviditeľná, nikto si ma nevšímal, nikoho som nezaujímala a nikto o mňa nejavil záujem. Ani on. Usmieval sa od ucha k uchu na jedno dievča. Bolo krajšie ako ja. Malo dlhšie gaštanové vlasy, vyvinuté prednosti, malý nos, plné pery a jej hravý smiech by mohli počuť všetci v okolí desiatich kilometrov. Koketovala s ním a pri tom si obmotávala prameň vlasov okolo prsta. Svoje kráľovsky modré oči presunula na mňa a povýšenecky sa usmiala. Postavila sa na špičky, nahla sa k Harrymu, dala mu niekoľko bozkov na krk a pošepla mu niečo do ucha. Harry sa ako na rozkaz otočil smerom ku mne a namyslene sa uškrnul. Dievča k nemu pristúpilo, omotalo si ruky okolo jeho krku a začalo ho horlivo bozkávať. Harry sa nebránil a vyzeral, že si to užíva, chytil ju pod zadkom a nadvihol ju.

,,Dosť!" kričala som, ale všetci to ignorovali. Nikoho som nezaujímala, bola som nič. Nemohla som sa ani len hýbať alebo zavrieť oči, bola som nútená ich pozorovať. Hrdelne som sa rozplakala  a vďaka slzám sa mi našťastie rozmazal pohľad.

,,Prestaňte! Dosť! Prosím nie!" kričala som a zároveň aj plakala, čo spôsobilo moje náhle prebudenie. Zmätená a dezorientovaná som sa posadila a snažila sa vďaka pravidelnému dýchaniu ukľudniť. Bol to len sen. Ubezpečovala som sa. Bol to skutočne len sen alebo mi mal dať nejaké znamenie? Niečo také zmysluplné sa mi nesníva každý deň.

Už mi načisto hrabe, mala by som sa dať liečiť, alebo to čo najskôr urovnať s Harrym. Ale potom by dostal presne to, čo chcel a takmer zadarmo. Hovorilo mi moje vnútorné ja a malo pravdu. Mohol by ešte chvíľu bojovať, uvedomiť si, čo zlé spravil. Nemôže si myslieť, že problémy vo vzťahoch sa riešia svadbou. Niekedy sa skutočne správa ako dieťa.

V kúpeľni som si opláchla tvár studenou vodu a všimla si opuchnuté oči od plaču. Spala som len hodinku a zrejme som revala aspoň polovicu celého sna. Ďakovala som Bohu, že rodičia nie sú doma, keby ma takto videli, tak by ma isto niekam poslali. Pustila som si televíziu a zobrala zmrzlinu na zmiernenie nervov, očividne som to potrebovala. Keďže považujem zmrzlinu ako liek na všetko. Ešte som pre istotu skontrolovala mobil, ale nikto nevolal, čo mi pripadalo divné, ale čo narobím.

Strašne som sa nudila a nemala som žiadnu chuť do robenia čohokoľvek. Okrem jedenia samozrejme. Ležala som rozvalená na celej posteli a dojedala druhú zmrzlinu. Po jej dojedení som nevedela, čo robiť. Čítať, spievať, tancovať, hrať, piecť, variť, spať,... Nič sa mi nechcelo a k tomu som ani na jednu z vymenovaných vecí nemala energiu. Moje myšlienky sa neustále vracali k nemu a bolo to zasrane otravné. Nevedela som ho dostať z hlavy. Premýšľala som nad rozchodom, ktorý mi pripadal strašne nerealistický. Myšlienka, že to závisí len na mne ma desila. Dokázala som všetko ovplyvniť prostým áno alebo nie. Nechcela som povedať nie, ale na áno som sa necítila. Je to strašne narýchlo a ak by chvíľu počkal, pár mesiacov. Do pekla aj so všetkým. Samozrejme, že odpoveď znie áno. Chcem si ho vziať už niekoľko rokov, ale nie takto.

Čo vlastne chcem? Ja neviem.

Chcem si ho vôbec vziať? Raz hej...

Raz. Je tam to raz. Od zúfalstva som sa rozplakala a objala vankúš. Toto všetko len kvôli nejakému filmu? Pre ktorý bol ochotný porušiť sľub a opustiť ťa na pol roka. Najradšej by som svoje podvedomie prizabila, ale najhoršie bolo, že malo pravdu.

Povedzte mi, prosím niekto, čo mám robiť? Potrebujem pomoc. Potrebujem, aby mi niekto povedal, čo mám robiť. Prvýkrát žiadam o niečo také. Neznášam, keď mi niekto hovorí, čo mám robiť, ale keď o to žiadam, tak by mohol.

Celý deň som strávila premýšľaním nad sebou, Harrym, nad celým svojím životom až ma to unavilo natoľko, že som zaspala. V poslednej dobe spím až moc, ale v spánku nemusím na neho myslieť, čo mi prináša neskutočnú úľavu.

Všetko najlepšie k jedenástemu výročiu od založenia skupiny One Direction! Ten čas letí...

Ako sa máte?

23.7./21