I live for you ✓

55.

Večer sme si ešte spoločne pozreli film a vybrali sa spať. Celý nasledujúci deň sme strávili s Ann. Varili sme spolu, šli sme na prechádzku, hrali hry a popri káve ohovorili všetkých našich známych. Veľmi dobre sa s ňou bavilo, bola mi takmer ako druhá mama. Mala som ju veľmi rada a viem, že aj Harry, len to nedával toľko najavo. Strávili sme skvelý deň a plánovali sme odísť niekedy večer, ale o deviatej sme boli príliš unavení na takú dlhú cestu, tak sme to odložili na druhý deň a Ann bola rada, že si nás tu môže ešte nechať.

Po spoločných raňajkách sme tu mali ešte ostať na obed a bol čas ísť. Ann nám aj na náš protest zabalila mnoho sladkostí a vianočných koláčikov, ktoré pre nás napiekla. Po dlhej rozlúčke sme si sadli do auta a ja som sa ujala funkcie strážca jedla. Dobre, nebudem klamať, chcela som ich  ochutnať. Harry to ale nazval nenažranosťou, myslel to humorne, keďže chvíľu jedol so mnou. Len som sa nad ním zasmiala. Ani sa mu veľmi nečudujem, sedela som tu rozvalená na mieste spolujazdca a ujedala koláče.

,,Veď zásoby na zimu, nie?" poznamenala som a pohladila si rukou brucho.

,,Na budúcu, nie?" zasmial sa, ale ešte poznamenal: ,,vieš, lebo táto už začala."

,,To mám na všetky ročné obdobia," zamrmlala som s plnými ústami škoricových sušienok.

,,Chceš aj ty? Nech sa necítiš ukrivdene." Vzhliadla som ku nemu, na čo len so smiechom pokrútil hlavou. Nerozumela som, prečo si nedá, veď to bolo výborné. Čakala nás už takmer dvojhodinová cesta a ja som sa bála, že za tú dobu mu všetko zjem, preto som radšej všetko schovala a vrátila na zadné sedadlá.

,,Som rád, že jedenie stále patrí medzi tvoje obľúbené činnosti. Aspoň máme niečo spoločného," podotkol po chvíli ticha, ktoré nahrádzali pesničky hrajúce v rádiu.

,,Aspoň niečo spoločného?! Čo?! Pff, takže ty si myslíš, že my už nemáme iné spoločné vlastnosti?" spýtala som sa ho prekvapene.

,,Do riti! Tak som to nemyslel. Veď ty vieš, že máme mnoho spoločných záľub, že ich ani nemusím vymenovávať."

,,Máme čas a ja by som sa ich rada dozvedela, keďže máme iba jednu," podpichla som ho. V tejto chvíli to mohlo znieť hnusne, drzo a arogantne, ale v skutočnosti som to tak nemyslela a dúfala som, že to Harry vie, ktorý okamžite spustil. Hovoril pomaly a snažil sa byť sústredený, ale zároveň pozeral na cestu a dával pozor.

,,Spievanie. Obaja si radi zaspievame, vždy sme to mali radi, napríklad cestou sem. Viem, že miluješ pocit, keď nemusíš myslieť na nič a len kričať, alebo ako to mám nazvať slová v melódií. Ďalšou je hra na gitaru. Mrzí ma, že ja som nebol ten, kto by ťa to učil, ale som rád, že to vieš. Niekedy si musíme spoločne zahrať, pripomeň mi to. Seriál Priatelia. Je to náš najobľúbenejší seriál. S tým súvisí aj to, že obaja milujeme pozeranie filmov, je to veľké odpútanie sa od reality. Spánok. K tomu si nemyslím, že mám niečo povedať. Jedenie, cestovanie, adrenalínové ,,športy" alebo atrakcie, nazvi si to ako chceš, veď vieš, čo myslím," hovoril s úsmevom a chystal sa pokračovať.

,,Dobre, dobre, už by aj stačilo. Nečakala som, že sa až tak rozrečníš a neskutočne ma teší, že všetko toto vieš, že dávaš pozor na to, čo hovorím, a že ma počúvaš," povedala som mu s úsmevom.

,,Nemala by si byť taká prekvapená. Milujem ťa viac ako seba, viac ako všetko na svete," vyznal mi lásku a ja som mal, čo robiť, aby mi slza nevyhŕkla.

,,Aj ja ťa milujem a veľmi. Viac ako je to zdravé," povedala som mu s úprimným úsmevom a pozorne sa na neho zadívala.

Pravdepodobne si ani neuvedomoval aký krásny bol. Či už fyzicky alebo duševne. Hľadela som na neho niekoľko minút, bolo ťažké odvrátiť zrak. Hrubá mikina mu zakrývala svaly, ktoré bolo vždy dobre vidieť pri činnosti, ktorú práve vykonával. Pri šoférovaní. Milovala som, keď chlap šoféruje, vyzerá to strašne sexy. Ach Harry, čo mi to len robíš.

Po čase sa mi začínali zatvárať oči a upadla som do ľahkého spánku, z ktorého ma prebudil Harryho hlas. Nehovoril mi nič, ani ma nemal v pláne zobudiť, čomu nasvedčovalo jeho tiché pospevovanie si. Môj mozog ale nebol schopný identifikovať, čo mu práve vychádzalo z úst, ale dobre si pamätám, že som za sprievodu jeho čistého tichého hlasu opäť zaspala. Prebudila som až v Londýne.

Po vystúpení z auta som si pretiahla boľavé svaly a namierila si to k Harrymu domov. Dohodli sme sa, že tu dnes prespím, ale zajtra sa už odpracem späť nad čím len som smiechom mávol rukou a povedal, že by som tu mohla ostať už navždy.

Spravila som presne tak, ako som povedala, len s tou výnimkou, že som mu pred odchodom uvarila obed, aby mal chúďatko, čo jesť, keď tu nebudem. Aj keď si vie navariť sám alebo sa môže ísť najesť do reštaurácie. Má toľko možností, ale aj tak som si nemohla odpustiť štipľavú poznámku.

Domov som sa asi po dvadsať minútovom lúčení odviezla svojím autom, ktoré som si u neho nechala. Doma nikto nebol, nečakane. Ani netuším, kedy sa mali rodičia vrátiť, ale pamätám sa, že hovorili niekedy po novom roku. V tichosti som si to po schodoch namierila do izby, aby som si mohla vybaliť.

Cítila som sa sama.

Bola som zvyknutá na ticho, ale teraz som to vnímala inak. Rodičia sú preč, ani Grace tu nemám a Harryho som konečne nechala na pokoji. Zasmiala som sa. Grace sa mi po našej poslednej hádke už neozvala. Možno by som ja mala spraviť prvý krok, ale na druhú stranu si nemyslím, že som v pozícii, aby som to spravila. Dúfam, že je šťastná, ale to nemyslím nijak zle, zaslúži si byť šťastná, veď v podstate nič zlé nespravila.

Pre využitie voľného času som sa rozhodla upratať celý dom a navariť si večeru. Cítila som z nejakého neexistujúceho dôvodu prázdnotu, ktorú vedel vyplniť iba Harry. Stihla som mu popriať dobrú noc, než som zaspala.

Takto som strávila posledné dni v tomto roku, pretože do toho ďalšieho ostávali už len tri. S Harrym som sa ešte raz stretla, ale inak sme si zväčša písali. Voľný čas som využila na hranie na gitaru alebo čítanie, keďže som ho poslednú dobu veľmi zanedbávala. Nedalo sa mi veľmi sústrediť. Po celú tú dobu moju hlavu zamestnával Harry. Premýšľala som, kde je, čo robí, či tiež myslí na mňa. Bolo divné byť odlúčení od seba.

Pane Bože, veď hovorím, akoby sme boli nejakí dlhoroční manželia a pritom spolu chodíme len mesiac.

Začína mi šibať alebo som do neho len priveľmi zamilovaná.

Krásny večer vám všetkým prajem (alebo ráno/ obed, podľa toho, kedy to čítate)  a ďakujem, že čítate môj príbeh:)

5.7./21